Osoba sa zvihla zrak od zeme a pozrela na ňu.
,,Neviete kde je tu záchod?´´ Vyletelo z nej a dobre vedela že to vyznelo drsne. Plece ju bolelo čím viac.
,,Chodte rovno a potom doľava´´ zakričala osoba a Vicki podľa hlasu rozoznala že je to chlapec. Smial sa. Zrejme mu táto situácia prišla vtipná.
Vicki kývla hlavou na znak vďaky a pokračovala rovno.
Po ceste videla na stenách nejaké obrazy a oznamy a povedal si že si ich prečíta neskôr. Všimla si steny, pokryté slabo žltou farbou a vsadené veľké plastové okná. Škola bola dosť veľká a pekne zariadená. O chvíľu zbadala dvere od záchodu a vletela tam ako raketa. Pozrela sa na plece a od bolesti zastonala.
,,Do frasa´´ vydýchla.
Obrysy čierneho trojuholníka ešte viac sčerneli a oko ktoré bolo zasadené v strede bolo červené. Panebože, čo mám robiť. Mám nejakú chorobu? Alebo som retardovaná? V duchu si kládla otázky, na ktoré stále nevedela odpovedať.
,,Mala by som sa vrátiť do triedy. Presne to aj urobím.´´ Snažila sa sama seba ukľudniť a nakoniec sa vrátila, pretože aj tak malo zvoniť.
,,Počuj, ako sa vlastne voláš?´´ ozvalo sa dievča, s ktorým sedela.
,,Vicki a ty?´´ vrátila jej otázku.
,,Kate´´ podala jej ruku a potriasli si ňou.
,,Koľko máme pretávku?´´ opýtala sa Vicki, pretože sa s Daveom dohodli že sa stretnú.
Kate zahmkala a odpovedala: ,,15 minút. Prečo?´´
,,Len si potrebujem niečo vybaviť. Ďakujem.´´ Žmurkla a odišla.
Ponáhľala sa lebo veľa času nemala. Bežala tak rýchlo ako mohla. Chcela aby mali čo najviac času. Zastavila aby si oddýchla a potom pomaly schádzala schodmi. Keď zazrela dvere vydýchla si. Pozrela na hodinky. Mali 10minút. Nestál tam. Vyšla von, na parkovisko a obzerala sa okolo seba, no videla len ľudí prechádzajúcich po ulici.
,,Chýbala si mi´´ ozvalo sa za ňou a od ľaku nadskočila. Vzápätí sa v nej ozvala tá vzrušujúca sila a Davea odhodilo.
Vicki si prikryla ústa rukou aby nezačala jačať a rozbehla sa Daveovi na pomoc.
,,P-p-prepáč. Neviem čo sa stalo. Jednoducho...si odletel.´´ Posledné slovo nebolo takmer počuť.
Dave ktorý sa ešte otriasal sa na Vicki pozrel s úžasom.
,,Páni. Nevedel som že od strachu ma až odhodíš!´´ Vyvaľoval oči.
Celé to bolo také domotané...zvláštne. Vicki sa cítila ako monštrum. Ale nemohla si pomôcť a musela sa usmiať nad dobrým pocitom sily. Hneď sa spamätala, uvedomila si že napadla svojho frajera. ,,Ježišikriste!´´ zhíkla.
Dave zdvihol ruky v obrannom geste.
,, To je v poriadku Vick. Vážne. Nič mi nie je. Navyše...´´ zmĺkol lebo Vicki mu skočila do reči.
,,V poriadku?´´Jačala a bolo jej jedno že to počuje celá ulica.
,,Veď som ťa napadla. Vážne ti nič nie je? Ja... vieš v poslednej dobe neviem čo so mnou je. Deje sa niečo čudn= čomu nerozumiem a... ´´ nedopovedala. Dave ju objal a pobozkal.
Zaplavilo ju teplo a cítila že Dave je horúci. Nie preto, že by mal horúčku ale od vášne. Nevedela ako dlho tam stáli, ale vedela že ak nevypadnú, zmeškajú na hodinu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár