Len čo nassadla do taxíka spustila vodopády sĺz a zakývala im. Naposledy.
Ani nevedela ako, ale zadlo sa jej to akoby to bola pol hodina a už boli na letisku.
,,Slečna už sme tu´´ oznámil jej vodič.
,,Ďakujem´´ povedala a podala mu peniaze.
Ťahala za sebou kufre a v ruke pevne zvierala kabelku aby jej ju nikto nezobral.
Pozrela na letenku aby vedela kam ďalej. Lietadlo jej odhcádzalo o 20 minút.
To stíham. Pomyslela si.
Za pár minút bola vybavená čo sa týka jej a batožín.
Nechcela myslieť na ostatných a tak si sadla na lavičku vedľa nejakéj divnej starej babky, ktorá si stále niečo hovorila.
Mala ešte 10 minút a do vnútra by ju nepustili, tak napísala Lis správu že o chvíľu letí, aby sa nestrachovala že jej nedala vedieť.
,,Uhm, uhm´´ odkašľal si ktosi vedľa nej.
Nebola to tá babka a tak sa poobzerala. Zdvihla hlavu a zbadala nejakého chalan, ktorý sa k nej snaží prehovoriť.
Bol asi v jej veku možno o rok starší. Mal Hnedé oči, pekne vytvarované pery, rovný nos, čierne rovné trochu dlhšie vlasy a sexi postavu. A poskakovali mu v očiach iskričky.
Vicki sa usmiala a pozdravila ho.
,,Ahoj´´ povedala zachrípnutám hlasom a usmiala sa .
Úsmev jej opätoval a odzdravil.
,,Prosím ťa... poprosil. Nevieš kde sú tu záchody?? Potrebujem nutne ísť lebo za 5 minút odlietam.´´ poprosil a usmial sa.
,,Janéé choď rovno a pri prvej zátačke zaboč do prava´´ zasmiala sa.
Mám ho počkať alebo mám ísť do lietadla? kládla si otázku.
Napokom vstala a šla do lietadla cestou tam si pripravila ipoda telefón si vypla.
Letuške čo stála pre dverami podala letenku a tá jej povedala kde má miesto.
22. Opakovala si aby nezabudla.
Rýchlo kráčala uličkou aby si sadla, kým sa tam nenatrepú ďalší ľudia.
Očami hľadala tú šťastnú 22 a zrazu ju zahliadla. Dve sedadlá pri okne.
Veľmi rada sedávala pri okne a hlavne večer. Za letu to bude ešte lepšie lebo bude vidno kopu hviezd.
Keď prišla k svojmu miestu položila kabelku na sedačku a rozmýšľala kto bude sedieť vedľa nej.
Dúfam že zas niekto ufrflaný ako tá babka na lavičke. Uštipačne si pomyslela.
Mala pri sebe aj svoj obľúbený červený kufor na kolieskach, ktorý sa pokúšala dávať hore do úložného priestoru.
,,Do riti, do pekla ! Nemali by tu byť letušky a pomôcť mi?´´ šepkala nazúrene.
Zrazu sa objavili čiesi ruky a kufor bez námahy potlačili.
,,Ďa...´´ nedokončila lebo sa otočila a zazrela toho pekného chalana zo záchodu. Ako ho tak nazvala.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár