,,Dobre, poďme aspoň to budeme mať za sebou´´povedala a vyfúkla si.
,,Čo to všetko máme mať??´´ opýtala som sa so záujmom.
,,No vlastne anglinu,neminu, sociálku,a psychológiu. Vymenovala.
Je to kopu kníh ale čo už a tá psychoška je veľká a hrubá takže...´´dokončila a pozerala sa pred seba.
,,Maťa?´´ nič.
Potriasla so ňou a znovu sa opýtala. Nič. Preboha čo ak upadla do nejakého šoku?!
,,Maťa prosím ťa tot mi nerob´´ postavila som sa pre ňu a mávala som jej rukami pre kscihtom.
,,Pozri ten je ale sexi´´ vydýchla a stála tam z otvorenými ústami, až jej vytiekla slina.
Zvreskla som a vtedy sa konečne spamätala .
,,Čo je?! povedala nahnevane.
,,Tečie ti slina utri sa´´ povedala som v záchvate smiechu.
,,Preboha čo ak to videl´´ hovorila zhrozene.
,,Áááále kdeže´´
Vtedy ten ,,sexoš´´ otočil a Vicki skoro padla na zadok normálne sa musela zachytuť Mati aby nespadla.
,,Máťa ja ho poznám´´ povedala som a ovievala sa rukami aby nespadla Beztak už bola červená a horela ako čili paprička.
,,Čo?!´´ vyhŕkla.
,,Je to jeden ...zaváhala či jej to má povedať. Známi s lietadla je fakt v pohode.
Maťa jej zakrila ústa rukou anaznačila že sem ide.
,,Ahóooj, tak teba som tu nečakal čo tu robíš?´´ opýtal sa s prekvapeným výrazom na tvári. ,,No čo sa asi tak v obchodnom centre dá robiť?´´
,,Tak všeličo´´ žmurkol na mňa.
Vicki bola z toho celá zmätená práve jej dal dôkaz že sa ju pokúša baliť.
Zrazu ju objal a kým si to stihla uvedomiť opýtal sa kto je vedľa nej.
,,Ó prepáč... čo si hovoril? spýtala sa zmätene.
,,Kto je toto dievča´´ odpovedal.
Bože, toto je celé trápne, ja sa cítim trápne Maťa sa cíti trápne, chovám sa ako postih.Nadávala si.
,,Och... jasnéé.. prepáč´´ospravedlňujúco som sa pozrela na oboch. ,,Noooo...Toto je Maťa a a Maťa tot je Dave´´
,,Rád ťa spoznávam´´ podal jej ruku.
,, A ty si čo tak na nákupoch ? vyzvedala a začala mu nazerať do tašky.
,,Hmm... ale,ale niekto vyzvedá´´ znova žmurkol a zvodne sa usmial.
,,No...dobre tak knihy do školy a nejaké veci. ,, Aha aj my ideme nakupovať knihy.´´
,,Nejdeš s nami?´´ opýtala som sa.
,,Och nie.. prepáč ale musím sa ísť vybaliť, ale ak chceš môžeme ísť večer na pizzu´´ povedal.
Vyvalila oči ale hneď sa dala do normálu.
,,Fajn tak o 6 prídem po teba.´´
Maťa sa na mňa škaredo pozrela a ukázala na mňa prstom.
,,Ty...ty mi máš čo vysvetľovať moja milá. Chcem vedieť všetko do podrobna. Čo medzi vami je a ako ste sa spoznali. Rozumieš!´´ pohrozila jej.
,,Si ale trúba´´ zasmiala som sa.
Keď bola Vicki pre domom zaklopala na dvere aby zistila či je Liss doma.
Paráda. Pomyslela si. Dnes jej šťastie praje. Odomkla a položila tie otrasné učebnice na zem. Vyzula sa a spievala si pri tom pesničku z nejakého seriálu.
Otvorila chladničku a vytiahla pomarančoví džús. Bol to jej obľúbený.
Potom šla hore a zvalila sa na posteľ, zatvorila oči a premietala si chvíle s Jakom. Ako ju na lúke zvalil na zem plnej kvetov, ako sa na ňu pozeral, ako ju pobozkal a na osudnú noc keď prežili to najlepšie. Na ich rozlúčku.
Zhlboka si vydýchla a pozrela na hodiny. Pol piatej ešte má dosť času. Na oblečenie si zvolila čierna legíny a peknú slabožltú blúzku ktorá vyzerala ako minišaty len s tým rozdielom že sa viazala okolo krku. Bol to jej obľúbený kus oblečenie čo sa týka blúzok. Vlasy si nechala rozpustené a dala si do nich čevenú čelenku.
V tom sa sama seba opýtala. Na čo mi to je? Veď je to len ak sa to dá povedť kamarát nič viac. Načo toľko fintenia. Ani pred Jakom by som sa tak nefintila. Chcela sa prezliecť, ale zazvonil zvonček. Schmatla kabelku a bolérko kebyže je zima a bežala dole schodmi.
Zvonček zvonil ako divý.
,,Už ideeeem ´´zakričala Vicki a ozval sa akýsi rachot. Spadla.
,,Vojdi´´ povedala naštvane.
Dave vošiel a hľadal ju pohľadom a zamieril k zemi.
,,Prepáč...spadla som´´ začervenala sa.
,,Preboha nič sa ti nestalo ? Si v pohode? ´´ vypytoval sa ako keby ma zrazilo auto.
Ty krava je pozorný. Nadával jej hlas vduchu.
,,Nie nič mi nie je´´povedala a usmiala sa.
,,Dávaj si pozor lebo sa kvôli mne zabiješ´´ zasmial sa a odkiaľsi zozadu vyčaroval ružu.
,,Och....ďakujem..to je do teba moc...milé. To si nemusel´´ hovorila som mu.
Gestom mu naznačila aby počkal a išla ju dať do vázy aby jej nezvädla.
,,Môžeme?´´
,,Môžeme´´ vydýchla som.
Keď sme vyšli pred bránu čakalo tam to najdrahšie auto a najkrajšie pod slnkom. Čierne Porsche.
,,Tttt...ty máš auto´´ zahulákala som nechtiac ,chytila sa hrudníka aby sa uistila či žije.
,,Áno, mám. Nemalo by to tak byť keďže sa môže šoférovať až od 18 ale ja ich mám za rok a kedže mám ešte stále anglické občianstvo...tak naši mi vybavili aby som mohol šoférovať už teraz´´vysvetľovať.
,,To auto je božské´´dostala som zo seba.
,,Je to darček od otca k minulím narodkám´´hovoril kľudne ako keby to bola škodovka.
Podišiel ku mne a otvoril mi dvere.To je ale džentlmen. Povedala si.
Nasadol, naštartovala a fičali sme ako blesk aj keď šiel 60, zdalo sa to ako keby šiel 80.
Zapol rádio a začal si popiskovať peničku, ktorú hrali.
,,Nooo...hmmm kde je tá pizzerka??´´ opýtala sa a snažila sa by to vyznelo nenútene.
,, Do Pressa Nera. je to Pri kuchajde. To je to jaz... Áno poznám to veď som tu kedysi žila´´ zastavila som ho.
,,Ja len keby niečo´´ povedal tichšie.
Zvyšok cesty šli mlčky,ale bolo vidieť že sú obidvaja napätí.
Dave očakával že sa mu podarí tento večer, no neplánoval ju pobozkať. Ešte nie. Dá jej čas. Mal ju nájsť a povedať jej kto je a praví dôvod prečo odišli tak ďaleko. Ešte nie. Bral ju viac ako kamarátku ale neprával sa tak k nej.
Vicki rozmýšľala čo robí Daveov otec keďže si môžu dovoliť toto.Potom si spomenula že Liss o nej nič nevie. Vytiahla mobil a vyťukala rýchlu smsku že šla von.
,,Píšeš tete?´´ opýtal sa.
,,Hej, nepovedala som jej že som šla von. Nehcela som ju otravovať´´
,,Aha´´
Auto zastavilo a zobrali si všetko potrebné.
Zatiaľ jej Dave otvoril dvere a pomohol jej vystúpiť.
Ako sa tak rýchlo dostal z auta? Opýtala sa sama seba Vicki. Radšej to nechám tak, nejdem sa tým zaoberať. Neskôr.
Otvoril jej dvere a pomohol vyzliecť bolérko, ktoré si dala lebo jej bolo chladno.
,,Si akási stuhnutá, deje sa niečo?
,,Nie nič ´´odpovedala a obzerala sa okolo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár