Strašne ju rozbolela hlava, ale pomyslela si že je to z toho ako málo spala.
Začula jemné vrčanie a šla za zvukom. Zvonil jej telefón, ktorý bol pohodený na posteli. Pozrela kto volá a prekvapilo ju že tak skoro volal Jake.
Ešte chviľu to nechala zvoniť a priložila si telefón k uchu.
Sadla si na posteľ a začala vykecávať.
,,Si už hore miláčik?´´ ozval sa Jake.
Vydýchla si a odpovedala. ,,Áno som. A ty si čo tak skoro hore?´´
,, Nemohol som spať. Kvôli tebe. Vieš, ťažko sa mi tu bez teba zvyká.
Kebyže by som mohol cítiť aspoň tvoju vôňu vlasov.´´ Vzdychol.
Vicki sa zamračila a spýtala sa.
,,Čo sa stalo? Si zrazu nejaký smutný.
Vicki niekoho počula rozprávať v pozadí, no prišla na to že to budú asi chalani.
Pre zmenu zase vzdychol on.
,,Vieš, ako som ti rozprával že ma pustia k vám na leto.
,,Áno... už sa neviem dočkať ako ti to tu poukazujem´´ zasmiala sa do telefónu.
Vicki...ja...nerpídem.
Nastalo ticho. Bola z tohto rozhovoru zmätená. Tak odrazu mu to zathli? To nie je možné.
,,Si tam?´´
,,Hej som ale som...no... naštvaná. Prečo?´´
Jake si odkašľal a vysvetlil jej že nemôže kvôli škole. Celkom zabudli na to že Jake má letný pobyt niekde v Kanade.
Vicki bola z toho sklamána a zároveň naštvaná.
Všetko si už naplánovala. Kam pôjdu či budú robiť...
A tak ďalej.
,,To nie je fér´´ zamrmlala.
,,Viem. Aj ja som naštvaný. Ale celkom sa na to zabudlo. Prepáč mrzí ma to.´´ Ospravedlnil sa.
Bolo mu to veľmi ľúto že nemôže prísť. Ale povedal že ju prekvapí a zájde za ňou tento víkend.
,,Ty za to nemôžeš. Je to vrámci tvojho vzdelania a ovplyvňuje to tvoje výsledky v škole.´´
Ešte sa ti ozvem tak zatiaľ. Nieže mi budeš behať za chlapmi.´´ Zažartoval a smial sa.
Práve som si z jedným vyšla. Pomyslela si Vicki. Odpoveď mala pripravenú.Bolo ťažké mu klamať ale Jake bol strašne žiarlivý a nechcela u neho vyvolať nepokoje.
Tak len povedala. ,, Neboj sa. Nechcem nikoho okrem teba. Milujem ťa.
,,Aj ja teba.
Vicki hodila telefón na posteľ a zostala sedieť. Rozmýšľala o tom, čo spraví s Davom, pretože bola buchnutá doňho. Musí naňho zabudnúť. Presne to spravím. Prebehlo jej mysľou.
Bolo 8 hodín ráno a už ju bolela hlava. Nemala žiadnu prácu, tak si ľahla a o chvíľu zaspala.
Tento raz sa ocitla na krásnom mieste. Bola to lúka. Rozkvitala a nachádazalo sa tam veľa druhov kvetov. Púpava, fialky, ľalie, sedmokrásky. Proste všetky kvety. Nádherne aj voňala. Chcela tu ostať a priala si aby sa nikdy nezobudila. Podišla k miestu, kde sa kvetov nachádzalo najviac a sadla si. Znova uvidela kráčajúcu postavu, ktorá si to namierila k nej. Do frasa! Zanadávla potichu aby ju náhodou nebolo počuť. Vicki zaostrila na osobu a snažila sa prísť na to kto to je.
,,Vicki, tak dlho na teba čakáme.´´ Ozvala sa žena a prisadla si.
Vicki na ňu zízala s otvorenými ústami a keď si to uvedomila zatvorila ich na nasadila chladný výraz.
,,Kto ste?´´ opýtala sa stroho. a napla sa. Neznáma bola krásna. Tvár jej lemovali vlnité blond vlasy a najviac Vicki upútali jej modré oči. Neboli typicky modré ale vo farbe tyrkysu.
,,Som Strážkyňa.´´ Odpovedala žena prosto.
Vicki si prehrabla vlasy a začala si myslieť že má vidiny. Do pekla! Aká strážkyňa! Strážky)a čoho?! Vo Vicki to už vrelo od zúrivosti. Začalo ju to štvať. Tieto čudné ,,sny´´, ktoré nie sú snami.
Čo to má všetko znamenať? Prečo ona?
,,Čo ste to povedali?´´
,,Strážkyňa. Mám nastarosť strážiť jeden mocný predmet, ktorý navždy môže zachániť svet.
,,Kto vlastne ste a čo chcete od mňa? Prečo ste prišli za mnou!´´
Vicki zvýšila hlas a vtedy sa zobudila.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár