,,Liss....ja...ja prepáč. Akurát mi niečo hovoril´´ koktala, ale dobre vedela že tým nič nezachráni. Bol to pre ňu jednoducho trapas.
Jej teta ju videla bozkávať sa zo ,,susedom´´ ako by to ona nazvala.
Vicki sa jej teraz nemohla ani pozrieť do očí. Hanbila sa.
Lissa sa len usmiala a odišla, zároveň zakričala:,, Vick, keď to doriešite poď mi pomôcť s obedom!
Vick zamrmala čosi nezrozumiteľné a pokračovala do obývačky.
Nepsravila ani krok a Dave ju držal za ruku a pritiahol k sebe.
,, Prepáč,... ja nechcel ...som. Bože...je to ...je to tak trápne´´ zasmial sa.
,,To nič. Liss to berie. som takmer dospelá. Môžem si robiť čo
chcem´´mykla plecom a pobozkala ho.
Dave zahmkal a dodal: ,,Toto mi strašne vyhovuje´´ preplietli si spolu prsty a kráčali do obývačky. Dave bol u Vicki ešte 2 hodiny a odišiel z vetou, že má prácu. Konečne si Vicki mohla vydýchnuť, pretože bolesť v pleci sa zväčšila. Utekala do kúpelky a už si sťahovala tričko, keď jej Liss klopala na dvere.
,,Vick, čo sa stalo? Ak jeto preto že...no.. som vás videla,nevedela som o tom.´´ Vysvetľovala. Lenže Vicki teraz nič iné v hlave nemala len bolesť pleca. Rýchlo si niečo vymslela a Lissa odišla.
Bomba! Pomyslela si.
Opatrne si dala dole tričko a pri každom pohybe sa jej krčila tvár od bolesti. Bola to neznesiteľná bolesť. Ako keby mala celé plecev ohni. Keď zbadala, že to miesto má celé červené, div že rovno neodpadla. Na pohľad to nevyzeralo veľmi dobre. Skôr to malo podobu infekcie, či štipnutia. A akoby toho nebolo málo ešte jej to navrelo a mala obrovký pľuzgier. Šťastie že medzi jej dobré vlastnosti patrila odvaha. Vedela aj celkom liečiť. Keď bola mladšia tatko ju prihlásil, do kurzu medicíny. Natrela si to masťou proti opuchom, a obviazala si to obväzom. Samozrejme hneď jej to neprešlo ale bolesť bola trochu znesiteľnejšia. Nemohla to nikomu ukázať. Po prvé preto, že Liss by urobila z toho veľké haló a podruhé bol problémom Dave.
Zbytok dňa jej všetko ustupovalo. Nakoniec večer celá unavená a uťahaná, keď si šla ľahnúť ešte si to pre prípad obviazala a zbadala tam čudný znak. Na jej pleci sa vynímalo, niečo ako tetovanie. Bol to trojuholník, v ktorom bolo oko. Nerozumela tomu. Mali to všetci v jej rodine? Tú otázku si položila pár dní potom, čo zistila ďalšiu vec. Deň pred tým ako si chystala veci do školy, sa stalo niečo čudné. Vicki tomu nemohla uveriť a myslela si že potrebuje blázinec. Keď si šla zobrať vodu pohár položila na stôl. Keď si šla dať ďalši dúšok pred spaním pohára sa ani nedotkla. Jasne videla ako pohár sám od seba spadol a voda zostala vo vzduchu. One len stála a vyvaľovala oči. To... to ..preboha!
Ako...ako je to možné.
,,Tá voda visí len ta vo vzduchu!´´ zakričala. Mala šťastie že nikto nie je doma.
,,Ja šaliem! A dokonca sa rozprávam sama zo sebou. To mi fakt chýbalo. Ďakujem.´´ Zrazu sa ruka Vicki pohla a nasmerovala na kvapky vody. Bola ako v tranze. V tvári vyzerala ako šialenec, ktorý sa chystal niekoho zabiť. Prešlo 5 minút, potriasla hlavou a prebudila sa s tranzu. Bola dezorientovaná.Tvárila sa zmätene. Podišla k posteli a ľahla si. Bola z toho tak v šoku,že nemohla ani spať. Uvedomila si, že keď to spravila necítila strach, práveže naopak. Cítila ohromnú silu, akoby do nej niekto vlial kus energie. Takisto cítila aj vzrušenie. Bola priam nadšená že to dokáže ale nemohla prísť na to prečo? Čo sa vlastne deje? Tie sny, občas vízie a teraz akože ovláda vodu? Či živel alebo ako to veštkyne.
,,Pôjdem pekne pomaly. Toto všetko sa začalo s príchodom
Davea´´ zamrmlala.
Ráno bolo,ako v horore. Stres, zhon a stres.
,,Keď sa budeš cítiť zle, zavolaj.´´ Lissa jej dávala pokynu už hodinu a Vicki počúvala tak, že jedným uchom dnu a druhým von.
,,Dobre, dobre. Stačí. Viem sa o seba postarať aj sama!´´ Skríkla, pretože ju to ešte viac stresovalo.
Lissa zostala zaskočená a odišla.
Vicki si pobrala veci a vyšla. Dave jej sľúbil, že ju počká s autom trochu za ich domom. Nechcel sa poslednú dobu ukazovať na oči Lisse. Od toho nepríjemného incidentu sa ešte obaja cítia trápne.
Vicki za pár dní vedela o ňom všetko,ale mala pocit že jej niečo tají.
Stál tam, ležérne opretý o auto a už z diaľky videla ten jeho krásny úsmev.Ponáhľala sa k nemu a tešila sa na to že budú spolu tráviť viac času. POslednédni nebolo bohvie čo, lebo stále mal musel niečo vybavovať.
Objal ma a pobozkal ma do vlasov.
,,Dobré ránko, kráska´´ pohladil ma po líci a zastavil sa na mojich perách.
Položila som si ruky okolo jeho krku.
,,Dobré ránko. No, až tak dobré nie. Som v strašnom strese a ešte viac keď si ty nablízku.´´Pobozkala ho a pokračovala:
,,Čo ak ma tam nebudú mať radi? Alebo sa mi budú smiať?
Dave sa zamyslel a po chvíli z úsmevom povedal:
,, Nedovolil by som nikomu aby čo len na teba ruku položil. Sú tam fajn ľudia a teba si samozrejme obľúbia tak rýchlo ako ja teba.´´Brnkol mi po nose a otvoril dvere auta.
Gestom ukázal aby som si sadla.
Z jeho auta nemohla. Bolo najkrajšie. Porche žrala odjakživa.
On za tým volantom vyzeral ako boh,ktorý sa chystal zniesť všetko zo sveta. Môj boh.
Celou cestou sme šli mlčky, pretože každý mal iné myšlienky. Ja som bola celá vynervovaná. O polhodinu sme boli pred budovou. Zaparkovali sme ďalej aby sme mali schované auto. Hneď ako vyšiel, prihnal sa k Vicki ako bodyguard a chytil ju za ruku. Šepkal jej pekné slovíčka a ukľudňoval ju. Nechela sa vôbec od neho pustiť. Najradšej by teraz zostala doma v jeho obajtí. Naposledy si dali pusu. Poriadne dlhú pusu. Každý šiel inde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár