,,Vážne? To je do nej veľmi milé a povolili jej to?´´ opýtala sa milím hlasom.
,, Áno povolili a rozhodla som sa. Chcem ísť domov. Preto by som sa chcela zajtra rozlúčiť zo všetkými ľuďmi ktorých som tu spoznala.´´ sypala zo seba.
,,Jané prečo nie. Napokom znie to ako dobrý nápad.´´ pochvaľovala. Tak bež sa zbaliť´´ zavelila a vyšla von z kacelárie.
Keď šla Vicki chodbou zamierila na dolné pochodie kde býval jej priteľ Jake. Mala čo robiť aby mu vysvetlila že sa to konči hoci to pre ňu nebolo ľahké. Nakoniec prišla k dverám a zhlboka sa nadýchla. Nech už to mám za sebou prosím pomyslela si a modlila sa aby to Jake pochopil. Hrozne ho ľúbila a on ju tiež.
Ešte raz sa nadýchla a potichu otvorila dvere. Vedela že ona nemusí klopať. Ani nevošla do miestnosti a vedela kde Jake bol. Bol za stolom a čosi kreslil.
,,Ahoj´´ pozdravil potichu a ani sa na ňu nepozrel.
,,Čo to kreslíš´´ vyzvedala a usmiala sa.
Tak mu vytrhla papier z ruky.
,,Och´´ dostala zo seba.
Pozerali sa na ňu dva páry veľkých hnedých očí s hustými mihalnicami. To dievča z obrázku sa na ňu usmievalo a malo iskričky v očiach. Malo dlhé hnedé vlnité vlasy.
,,Prečo si to spravila´´ spýtal sa Jake naštvane.
,,Je to darček pre teba´´ vyčítal.
,,Ppprepáč´´ vykoktala zo seba a ešte stále nespúšťala oči z obrázka.
,, Nechcela som´´ ospravedlňovala sa a podišla k nemu bližšie.
,,To nič. Ale sľúb že to nabudúce nespravíš´´ nahol sa k nej a jemne ju pobozkal.
Vo Vicki sa ihneď prebudili motýliky v brušku a začali sa jej potiť dlane. Len čo pomyslela na to čo mu prišla oznámiť, všetko bolo fuč.
,, Ľúbim ťa´´ zašepkala a pobozkala ho.
Nemala silu mu to povedať. No, musela.
,,Mám zlé správy a nebude sa ti to páčiť, hoci nerada to hovrím´´začala, no hneď ju prerušil bozkom a začal ju tak vášnivo bozkávať ako nikdy.
Vicki pocítila túžbu bozkávať ho ďalej no pri pomyslení na odchod ho musela odtlačiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár