Také vlažné ráno, vlny sa hladkajú, biely piesok sa lepí na päty.

Sme už tam? V štádiu, keď pohľad zahreje, keď dotyk osmelí, keď láska zahorí a telo si žiada viac a potom........Čo je to za cit čo v sebe máme?
Ty ľúbiš aj inú, neznášam ju a trhám v duchu vaše harmonické puzzle. JA som stvorená pre TEBA!
Pripomínaš mi....ÁNO sľúbila som sa inému, ale teraz tu stojím rozpoltená a srdce na dlani núkam iba TEBE. Neberieš ho......

Zvláštne..... Je to láska? Je to poblúznenie? Čo je to čo cítiš?
Odpovedz ak vieš. Prestaň snívať o nás dvoch, zastav to. Stopol si to?
Nie, prosím, ešte nie. Ešte ťa chcem zvádzať, ešte láskať, nehádž ma medzi použité uteráky....ešte si ma uži.

Kreslím ťa do piesku, je tam znovu tá iná, nemôžeš na chvíľu zabudnúť?
Koľko duší takto mátaš, koľko vyzliekaš a navliekaš im jemný plášť poznania? Láska neláskavá si nespravodlivý.

Prečo si volal „ Drahúšik“, prečo „ Miláčik“ a teraz sa ma takto zbavuješ?
Vyleješ nočnú tmu a hľadáš červeň čo ešte ostala. Prečo to robíš? Prečo tak raníš?
Skrotil si moje kučery, stal sa strážnikom srdca a teraz STOP?
To mám ráno vstávať bezmyšlienkovite bez TEBA, cez deň priesvitno žiť a večer hladná volať tvoje meno?

Čo mám ešte urobiť?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár