Prišiel deň, keď povedala som ti mama.
Slová šli zo srdca, lebo mám ťa rada.
Bola som ešte malá, veľa vecí som sa bála,
ale ty si mi vždy pomáhala.

Vždy si pri mne stála, ľúbila ma,
preto právom ti patrí oslovenie mama.
Mnohokrát mi nevyšiel krok, keď som stála,
no ty si ma zdvihla, usmiala sa a ma pobozkala.

No ja som rástla, nových ľudí spoznávala
a ty máš pocit, akoby som sa ti vzďaľovala.
Nie, už nie som to malé dieťa, ale takmer dospelá žena.
Ale to neznamená, že by som ťa nepotrebovala.

Nepotrebujem ruku na chodníku či na ceste,
ale veľa rád a pomoci na tej mojej strasti plnej ceste.
Ktorú cestu v križovatke života si vybrať?
Ešte neviem, preto ťa prosím v tomto mi raď.

A prepáč mi ak som ti niekedy ublížila,
alebo povedala, že ťa nemám rada.
Vážim si ťa a vždy mi k srdcu ide tvoja rada.
Neviem, kde by som teraz bez teba bola.
Môj život s tebou je jedná veľká škola.

Je to škola a ty si v nej učiteľkou.
Učíš ma ako žiť a byť veľkou.
Za to a ešte viac ti ďakujem
a poviem už len, že ťa veľmi milujem.


To som napísala mamine na deň matiek. Plakala

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár