kde zacat...snad len pri tom, ze ludia moji zlati, nezacinajte si nikdy s kamaratmi ktorxych mate velmi radi a vela pre vas znamenaju
mala som 12 a chodila na taky chat..ze feeha.sk celkom nezname..zacala som si pisat s istym nickom ze "duke"...po dvoch rokoch pisania sa medzi nami vytvoril vztah ako medzi bratom a sestrou, ved koniec koncov, milan alias duke je o 8 rokov starsi...rodicia nechceli dovolit stretnutie, no my sme chceli..aj sme sa stretli...vztah s aupevnil., rastol..rozvijal sa..silnel...a stale len ako medzi bratom a sestrou.lubila som ho ako brata..no starsli sme obaja..ja rastla nma tazku pubertacku, on si dalej stzudoval svoje pravo...a vzdy ked sme potrebovali, boli sme tu jedne pre druheho...ci uz rozveselit, pomoct...proste naotzaj ako brat a sestra
no lenze co sa nestalop, minuly rok sme sa stretavali velmi intenzivne...z mojej strany zacali byt city ine..on mi uz dobry rok predtym pisla ze by som bola pre neho idelana baba, len keby som bola starsia..mal kopu inych kratych par mesacnych vztahov a vzdy z toho nakoneic vysvitlo, ze s nikym mu nie je tak dobre ako so mnou..
a tak proste minuly rok v zime...ja tazykch 15 rokov a nejake mesiace..on 23, prisli nebtracekovske pusinky a zacali sme spolu chodit...lenze vztah vydrzal necele dva mesiace, proste nastali probelmy..rozisli sme sa...nechcem sa tu rozpisovat preco, ale nebolo to ze by som ublizila len ja jemu alebo nebodaj len on mne..proste nastal rozchod...
ja som si nasla ineho, nevedeli sme sa uz s nim spravat k sebe normalne...najprv vysvetlovacky, potom ignoracia..potom odporne chladne spravanie...potom mierne hadky preco sme na seb ataky..zase ignoracia a potom sme zrazu zacali opat normalne komunikovat
a pred par dnami, myslim ze to bola sttreda som si pozerala pred pisomkou z fyziky v pocitacky nase fotky..jeho fotky..uryvky toho co sme si pislai a jednoducho som to nevydrzala..napisala som mu aby sme sa stretli
a tak sa dnes s talo, ja som tam isla plna nadeji ze to bude medzi nami opat ok, ako medzi bracekom a sestrickou
stretko prebiehalo celkom dobre, mal ma potom odviest na anglictinu, ktoru mavam v piatok vecer
boli sme v sade janka krala ako vzdy...sedkali si na lavicke, rozptavali sme sa smiali vsetko bolo ok
..a potom proste doslo k teme, ze on ma stale rovnako rad, nehneva sa na mna ani nic a ze by velmi chcel zase bracelom, ale ze to uz jednoducho nejde..uz to nedokaze a ze chce aby sme boli obaja statsny, tak preto bude lespei ak si dma edlhu pauzu na neurcito
to uz si ma predtym posadil na kolena, nevravela som nci ale vnutrone som kricala, rozplakala som sa a on stale vrfavel ze ma ma velmi rad ale ze takto ho to nici
tak som sa postavila, snazil s ama objat a ze ma odvezie kam chvce, nemohal som s nim byt a pocuvat to ze ho stracam...stale som opakovala ze musim ist a on ma taku uplakanu nechcel nikam pusiti, objimal ma
tak som sa mu vytrhla a normalne som od neho utiekla ani som s aneobzrela proste som starsne plakala aplacem aj teraz
preco som si s nim zacala??? ja si to neviem bez mojho braceka predstavit, jednoducho neviem
cjhyba mi potrebujem ho boze ja chcem vratit spat cas
milanko ja ta lubim, nenechavaj ma prosim ta samu
ludia nidky si nezcanite s kamaratom, nestoji to za to nech su tie chvile medzi vami akolkvek krasne, to krasn epriatelstvo vam nic spat nevrati

 Denník
Komentuj
 fotka
endre-silentname  17. 10. 2008 21:23
Ja ti poviem jeden iný príbeh... ktorý sa udial zase mne...



Poznal som sa s jednou holkou prostredníctvom ICQ. Mali sme vynikajúci vzťah, boli sme dôverníci a pri nete sme jeden pre druhého trávili čas do noci... ona mala 13... ja som mal 18 a vždy som jej pomohol, keď to potrebovala, poradil, mohla sa mi s čímkoľvek vyžalovať.



Potom si ale našla reálneho chalana a už nikdy sme si tak nepísali... najprv mi hovorila, že nemá len čas... potom to mrzlo stále viac a viac až napokon to na konci roku 2006 zmrzlo... pritom roku 2005 sme boli jeden pre druhého tu a pomáhala mi riešiť moje problémy ako aj ja jej...je to podobné.
 fotka
lothusqa  17. 10. 2008 21:25
Je mi to ľúto...
 fotka
m1k3  20. 10. 2008 20:49
Chvalabohu mne nič také nehrozí

Svet je plný radostí, ale aj sklamaní. Aj s tým druhým sa treba vediet zmieriť. Už o rok, dva, tri, dokonca už o mesiac, dva tri, sa na to budeš pozerať asi ináč

To je fenomén doby a priateľstvá cez net...
Napíš svoj komentár