Dni, keď nemôžeš zaspať.
Keď sa Ti nechce ani rozprávať, ani prechádzať, sedieť, ležať, plakať ani smiať.
Jednoducho len si a popritom si nie si ani vedomí svojej existencie.
Potom to príde.
Keď nie ja, tak kto?
ON
Chcem byť s ním kamarátka, chcem aby žil pod mojou strechou a on držal nado mnou ruku.
Však čoby..
..potom budem opäť šťastná, vyrovnaná, plná života, energie, smiechu a hlavne pokoja po ktorom sa mi tak žiada.
Ale kdesi je chyba.
Chcem?
Nechcem?
Akosi nie a nie ho vpustiť.
Chcem cítiť strach a zlo, chcem cítiť aj bezpečie a lásku, ale to svinstvo života má akúsi príchuť..
..mne chutí.
Viem si ju uvariť, ale ešte si ju neviem dochutiť, okoreniť natoľko aby som z toho mala ten správny pôžitok.
Čomu vo mne dať nažrať?!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár