Rozpúkol sa kvietok malý, nemal prečo žiť tak zachradol,
malé včielky čo donedávna ho obletovali, išli s ním na cestu návratov.
Na cestu prázdna sa samé vybrali, samé či s ním..všetci za seba
Nebolo prečo žiť..chýbal dôvod malý.. pre koho žiť? No predsa pre teba.

Či som kvietok ja, či je kvietok on, všetci máme svoje vlastné včely
Na čo natrafíš cestou nádhernou..to v momente smútku samé sa ti vzdiali.
A práva noci kedy nádej je milená, a ten čas ktorý má prísť je hnusný
Nechcem byť zlá chcem byť zbláznená, do životu krásy polnočnej moci.

Hrá hudba, je polnoc, zvon..počuť tiché šepkanie mŕtvych
Kvet sa rozvinie v mesačný sklon..a oživí príbeh úplnych.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár