Bol som v krčme

Stále som jej zízal na kozy a v duchu si premietal aké by to bolo hrať sa s nimi. Bol som už ožratý ako prasa, v hlave sa mi striedali pocity lásky, nenávisti a bezmocnosti nad celým svetom ktorý sa okolo mňa hmýril. Bol som stred vesmíru - všetko sa točí okolo mňa. Každý jeden človek je len smietko, také malé nič. Také hovno. Také ako aj tie kozy.

Sú tam, vypínajú sa predomnou ako majáky v rozbúrenom oceáne, ako svetielko nádeje v temnotách. Záchrana na dosah. Zradné, vábivé a nevyspytateľné. Ako môže niečo tak všeobecné, tak okaté a tak krásne patriť len niekomu?! Je to zrada života. Najväčšie sklamanie celého bytia je práve uvedomenie si, že okolo je toľko krásnych vecí, ktoré človek nikdy nebude mať. 

Naučili sme sa mať. Vlastniť. A čo sa vlastniť nedá, to je pochybné, divné, ezoterické, tajuplné, patetické, sentimentálne... ešteže sa dá všetko kúpiť. VŠETKO!   

 Úvaha

3 0 0 0 2

Komentuj

3 komenty k blogu