Moje blogy

  • Ľudia ma serú
    Ľudia ma serú. Každý chce čerstvejší rohlík ako včerajší, sladšie víno, menej slín pri bozkávaní, viac sexu, viac snehu, potom menej snehu, chcú krajšiu ženu, potom zase múdru ženu nakoniec nechcú žiadnu ženu a potom zistia, že chcú mrdať všetky ženy s...
  • Fazuľa
    Tá mrcha povedala len tri slová: "Choď do pi*e!". A ja som zrazu vedel, že to nie je sranda. Musím sa otočiť a vypadnúť. A ja som aj vypadol. Najhoršie je, že zase len k chľastu. Víno a pivo. Nevadilo mi piť, nevadilo mi ani míňať posledné prachy na to...
  • Bol som v krčme
    Stále som jej zízal na kozy a v duchu si premietal aké by to bolo hrať sa s nimi. Bol som už ožratý ako prasa, v hlave sa mi striedali pocity lásky, nenávisti a bezmocnosti nad celým svetom ktorý sa okolo mňa hmýril. Bol som stred vesmíru - všetko sa t...
  • Jednotka is back...
    Poslal som ju kúpiť víno - ráno vstala úplne strapatá, akási dokrčená a neforemná. Bola ako kus plastelíny. Chvíľami dokonalá a chvíľami ako stará upadnutá ženská. Mal som chuť z nej vyformovať opäť krásnu ženu. Šlo to len chľastaním. Pili sme od rána....
  • Nie...
    Ktosi na mňa vrieskal na celé sídlisko. "Stoj ty chumaj, kedy mi vrátiš prachy?!". Zaliezol som za najbližší roh a snažil sa stratiť v hustom poraste neforemných tují, ktoré lemovali okraj bytoviek. Život nás oboch obabral. Mali sme obaja smolu, tentok...
  • Pár riadkov pred spaním
    Behali sme ulicami ako blázni. Naliatí vínom. Celé dlhé letné dni. Ťahali sa, najmä nedeľné obedy - stovky pachov, politické relácie, omše a potom dve hodiny nudy pre našich fotrov vo forme stále dookola bzučiacích monopostov formuly. Neutopili sme sa...
  • Z úcty k stromu
    Vzduch je vlhký a ľahučký, ako keby ani neexistoval, alebo ako keby sa do tela dostal úplne sám, bez nádychu, len tak samovoľne. A vonia. Chutí. Nos síce chuť necíti, ale chutí. Ani voda nie je sladká, ani kyslá, ani horká a predsa, ak je človek smädný...
  • Pár zbytočných riadkov
    Neviem koľko žien prešlo mojím životom. Buď ich bolo priveľa, alebo primálo na to, aby sa to vôbec oplatilo zapamätať. Alebo si len neviem vybaviť mená, miestá, reči - vždy som sa venoval viac vínu, prírode, možno aj letiacim igelitom vo vetre, chromém...
  • Oci, ...
    Tak, oci. Nikdy som si nemyslel, že to raz napíšem. A predsa. Ako si starká myslela, že ak pod strechu navešia igelitové vrecúška, tak jej tam lastovičky nespravia hneizda z blata a hliny, tak som si aj ja myslel, že nikdy nebudem ľutovať, čo všetko sa...
  • Roztrhané spomienky
    Vždy na jar sme sedávali na višni. Belela sa ako prádlo, ktoré viselo na šnúre vo dvore. Jeho vôňa sa miešala s jarou, s teplým slniečkom, vietor sa hral so vzduchom a neraz vohnal do nosa zázračné pachy. Boli to naozaj vône? Teraz už neviem. Skôr čas...
  • Pretože ešte viem milovať!
    Do chladnej tmy mi svieti len tvoja bledá pokožka - dlane plné nehy a teplé pery. Malý kúsoček pokožky, ktorý ti na chrbáte nezakryl sveter zo mňa robí šialenca, kvôli tomu kúsočku, nepatrnému kúsočku jemnej pokožky, posiatej zimomriavkami by som bol o...
  • Len pár dní
    Zázračná vôňa sa šíri okolo našich tiel. Rozliate zelené a modré farby a žlté. A fialové materine dúšky, žlté ľubovníky, biele margaréty... Krvavé nebo a chlad, rosa na topánkach. Prsty prepletené, dlane spojené - rovanký smer, rovnaký cieľ a bezvedomi...
  • Myšlienky z bežného dňa
    Šiel som s ňou po pláži. Aj keď neviem, či to bola naozaj pláž. Skôr množstvo kamienkov a bordelu vyplaveného vlnami. Podobne ako tá špina a bordel sa na pláži povaľovali ľudské telá. Bez pohybu. V strede bola skupinka svalnatých a hnedých chlapov s t...
  • O skorom ráne, o tebe a o mne
    Svitá. Nežným, pomalým, zlatistým svetlom sa zalieva celé sídlisko. Chodníky sú ako škvrny na koži dalmatínca - mokré fľaky od nočného dažďa sa striedajú so suchými. Z čajníka sa valí para ako v zime z kanálov a tá neotrasiteľna tichosť skorého rána ma...
  • Drobné chvíle
    Jej dievčensko-ženské ruky sa ovinuli okolo mojeho pásu ako mladý, šťavnatý brečtan po kmeni starého duba. S pokojom v tvári som si oprel hlavu o jej rameno, pričom vôňa jej vlasov nebola ani tak vôňou, ale akousi zmyselnou esenciou šťastia. Esenciou ž...
  • O kvetoch, PaKovi, o víne a čase...
    V konečnom dôsledku sme vždy verili v lepší svet. Cez litre vína, ktoré pretieklo našími životami sme do každého sivého dňa vnášali kúsky farieb a istoty. Sedávali sme na lavičkách ako vtáci na elektrických drôtoch s túžbou odletieť. My sme ale ostali ...
  • Krátke spomienky na nekonečné šťastie
    Sadli sme si k potoku na víno. Chutilo sladko. Ako tvoje včerajšie pery. Aj keď pery chuť nemajú - chuť im dava to, že sa k nim bolo tak ťažké dostať. Cítil som sa opojený. Láskou a omamným účinkom vína, deň bol nádherný. A kačky v potoku a vzdialený h...
  • Dedinské postrehy
    Odpľul si na dlane rúk, ktoré boli špinavé od hliny a zaschnutej zelenej farby, ktorou bol natretý plot okolo jeho domu. Farba na jeho dlaniach, zdá sa, držala lepšie ako na plote, ten už stihol aj vyblednúť, kým tá, na jeho rukách, bola akoby čerstvá....
  • Postrehy
    Kiežby tie noci bývali milosrdnejšie. Kratšie. Láskavejšie. Bývali kruté, chladné a bez nádeje. Nekonečné. Ako ruská tajga. Presúval som skrehnuté telo po meste. Chvíľu tam a chvíľu tu a stále to boli noci, ktoré mali aj niekoľko dní, možno aj rokov. A...
  • Asi to nebola tá pravá
    Akonáhle jej z vlasov vyskočila nejaká príšerka s veľa nohami, trošku som sa vzdialil. Tak nenápadne aby si nemyslela, že sa niečoho hnusím. Možno to bol len nejaký lúčny konik. Vravím si v duchu. Konipásek - niekedy sa mi české slová páčia viac ako ti...