*
Nepatrím tu, ani do tejto doby, ani do tohto mesta. Nepatrím k týmto ľuďom. Nepatrím k sebe samému. Neviem kde nastal problém, ale ktosi spravil setsakramenstskú chybu.
*
Zápičník. Tak mi vravel jeden chlapík v bare, ktorého som vlastne ani nepoznal. Nadával mi. Priamo do očí. Vravel: "Počuj, Zápičník, dáš si ešte poldeci?!".
"Dám!", vravím.
Keby sa to stalo pred troma rokmi urazil by som sa, možno by som domov odchádzal s modrým okom, ale mne to vôbec nevadí. Drzo sa na neho usmievam, civím mu do ksichtu a pýtam si už asi piate poldeci. Taký kozojeb. Ale má prachy, má guráž. To sa mi páči. Je to dobrý parťák. Aj keď neviem ako sa volá.
*
Na strede cesty spal Braňo. Nevnímal. Trocha do neho štuchnem a pootovrí oči. Chvíľu mu to trvá kým zistí, že som to ja. Nadávam mu. Roky sa spíja do nemoty, nemá mieru. Strčím ho do výťahu a stlačím číslo jeho poschodia. Ktovie, možno spí vo výťahu doteraz. Život sa nemazná. Ale je to povrchné všetko zvaliť na život, sami sme si to dojebali.
*
Vždy ráno vykukem z okna. Nič. Žiadna zmena. Tí istí ľudia venčia svojích škaredých psov podobným chlpatým potkanom, tí istí ľudia utekajú do roboty a tí istí ľudia čumia z okna ako ja. Rána sú z celého dňa najhoršie.
Dobré ráno...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
@antifunebracka zancne neskoro odpovedam.. ale ja myslim, ze sa zemnilo všetko ked si tak zalistujem v historii tychto blogov pripadám si kao niekto uplne iný
Napíš svoj komentár
a ako vzdy od teba, dobry blog