Neviem koľko žien prešlo mojím životom. Buď ich bolo priveľa, alebo primálo na to, aby sa to vôbec oplatilo zapamätať. Alebo si len neviem vybaviť mená, miestá, reči - vždy som sa venoval viac vínu, prírode, možno aj letiacim igelitom vo vetre, chromému holubovi, vŕzgajúcim dverám na unavenom autobuse, dažďovým kvapkám na čele, smradu z ošťaných záchodov, blikajúcim lampám, sirénam v diaľke...

*

Niekedy príde čas, keď si človek chce spraviť hrubú čiaru v svojom živote a všetko zosumarizovať. Kam? Kedy? Kde? S kým?
Je to podobné ako keď sa rozhodnem upratovať. Celý byt najprv rozhádžem a potom to začnem skladať na kôpky podľa nejakého logického poradia. O mesaic mi to logiku nedáva a znova to všetko rozhádžem.

*

Prší. Konečne. Kvapky jemne bubnujú na parapetu. A aj napriek tomu, že to nemá rytmus, je to krásny zvuk. V byte je tma, ticho, kľud. Mám len pohár červeného vína. Slabé svetlo z monitora a ten ťukot kvapiek. A aj keď mám len to, cítim, že som spokojný.

*

Peťo mi prišiel dneska povedať, že odchádza na Nový Zéland. Chcel si vypiť, trocha podebatovať a rozlúčiť sa. Zaprial som mu peknú cestu a odišiel si kúpiť víno. Nemal som chuť na sentimentálne keci o tom, čo sme spolu zažili. Ako sme sedeli v policajnom aute so zadkami tak stisnutými, že by do nich nevošiel ani zastrúhaný vlas, kradli sme vo večierakch a v noci pili víno a potom nám jebalo. Z ovocného vína sme boli trocha mimo. Vypili sme ho litre a potom sme boli pánmi sveta.
Peťo už má prácu, aj ženu, aj stereotyp a už nepijeme, akosi sa to všetko pokazilo.

*

Autobusy sú stále červeno-biele, stále sú nudné, vlhké, zapáchajúce, hučiace, vrzgajuce, stonajúce, migrujúce z jedneho konca mesta na druhý. Roky sa v nich míňajú, dni, mesiace sa strácajú. Neustávajúci pohyb. Život. Občas mám pocit, akoby to boli stroje času. Strácame sa!

*

Víno stále chutí rovnako. Moja láska sa stále bozkáva rovnako a stále ma miluje rovnako a ja už neviem, či to je dôvod na radosť alebo na smútok...

*

Už je čas. Musí sa niečo stať! Musí! Možno ešte stále verím tomu, že sa niektoré časy vrátia...

 Blog
Komentuj
 fotka
miaau  19. 9. 2012 22:14
áno! je to také obyčajné, a pritom čarovné...luxusne vystihujúce. aj lajk it !
 fotka
fitoo  19. 9. 2012 22:25
prvý blog, ktorý som si prečítal po dlhej dobe na birdzi. fajnové čítanie, trocha som sa v ňom nachádzal... a momentálne vonku prší, ja sedím pri okne a pijem svadobné červené víno zo soboty, počúvam hudbu, a pri zapnutej stolnej lampe som si prečítal tvoj blog
 fotka
hellium  19. 9. 2012 23:02
neboli zbytočné, našla som sa v nich
 fotka
lubobs  20. 9. 2012 02:24
môžeš s tým niečo urobiť, vždy
 fotka
bonita  20. 9. 2012 18:38
tie pocity, že sa každý pomohol, iba ty stagnuješ





píš prosím častejšie, tak ako kedysi, chýba to tu
 fotka
lovinme  20. 9. 2012 22:10
ty aj keď chceš pôsobiť ako zarytý realista, mám pocit že si niekde vo vnútri beznádejný romantik a tvoje vnútro len bojuje so svetom, lebo sa mu nepáči. no, páči aj nepáči
 fotka
idea  22. 9. 2012 20:39
Bože... ty si úplne, úplne ako... ako jedna osoba... ... ach.
 fotka
antifunebracka  22. 10. 2012 16:49
ved skoc bandzidzamping. a zas - lepsie stagnovat ako klesat
Napíš svoj komentár