Ako sme

Zaspávam na lavičke
opitý múzami.
Z listov na zemi píšem tvoje meno.

Tvarujem ho,
po vzore javorového listu,
kým mu zo žíl vyteká miazga.

Tykám ti a v podvedomí vykám,
lebo kvôli tvojej podstate
nemôžem inak.

Si ako moje triezve ráno,
keď okenice nebúchajú
a ja sa napájam iba vzduchom.

Nemiestne poznámky,
sú náš denný chlieb.

Svet si nás nezaslúži,
ako my si nezaslúžime jeho.

Stačila by len malá krabička,
na zachovanie našich myšlienok
o tom ako sme...


Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov
Nowhereboy

Obeť, bohém a šialenec. http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku

  1. 1
    Skvrnka

    21 ročné dievča
    parkovisko za Viedňou

    Farebné metafory vytekajúce z dotyku textu mi poláskali lúče tvojej nekonečnej duše. Vliali sa do mojej existencie ako nektár bohov. Životadarné!

    Som nekonečná.

    Som.

    *
    Super!