Neskutočnosti

Alibizmus sa mi prieči,
to preto ti vkladám do úst,
iba to čo po mne ostalo.

Pozostatky mien na mojej košeli
ukladám nabok, do zadného vrecka
a s plným obsahom hádžem do rieky.

Maľuješ mi dúhu pre farboslepých
a z tvojich pórov cítiť,
iba pichľavé vyznania.

Nárek duší dnes odložím
na popoludňajšiu hodinu
a ostane mi kus jahodového koláča.

Ten zožeriem celý
a nenechám ti ani kus,
iba trochu z bunečného vzplanutia.

Na vyznania nie je žiadne leto stratené,
žiaden marec bez slov
a žiadne túžby bez skutočnosti.

Iba jeseň tak nemo pritaká
a tvári sa, že zjedla celú múdrosť.
Kokotina! Zahreším plný v oššiali.

Pokúšam sa zbaviť kazajok
a vyvesiť pomyselnú zástavu mieru,
hodiny majú tiež svoje hranice.

Poháre na stopkách prekypujú blahom,
hrejivými pocitmi nemožného,
keď lámem bytosťou nad prvým výtlkom.

Poznám svoje barikády, maniere a kopy ďalších.
Svoje ego hladkám vzdušnými zámkami,
až zabúdam na pravidelné nádychy.

Je po revolúcii, po prevrate
a ja sa snažím vyžmýkať posledné sadze,
mojich čiernobielych neskutočností.


https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial

Zdieľaj článok na facebooku
22 odoberateľov
Nowhereboy

http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku