Parabola mojej jari

Prechádzala sa mi mysľou,
poznal som ju.
Ešte vždy cítim
jej vanilkové tóny.

Do neba nebolo ďaleko.
Pár krokov a pohybov,
len vrcholky stromov
na úpätí hôr.

Trhal som jej blaženosť.
Jej pohľad tesne pred treťou ráno.
Poznal som ju
a ostala.

Ostala mojou.

Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts

Zdieľaj článok na facebooku
18 odoberateľov
Nowhereboy

Obeť, bohém a šialenec. http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku