Rána protikladov, ktoré sa nebijú

Z rána dotykov hebkých rúk,
cítim jemnú rozkoš
zo stonov tvojich pier.

Šteklí ma tvoja nahá pokožka.
Existuje a trie moju,
dýcha zarovno s mojou.

Hryzieš ma do morku.
Zubami pretínaš tepny
a obnovuješ vo mne život.

Hrkáš mi vnútornosťami.
Nemám síl ti odporovať,
keď ma rozoberáš do častíc.

Kontrastujem ti v zápale,
prežívam ťa
a konečne rozumiem protikladom.

Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts

Zdieľaj článok na facebooku
21 odoberateľov
Nowhereboy

Obeť, bohém a šialenec. http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku