Realita ako sylabus

Plameň vo váze zaiskril,
vyšľahol mŕtve lupene
a ostala len pravda.

Tu ťažko zvládam
a knokautujem ju
jedovatými ústami.

Nech sa machule rozpijú,
budem im sekundovať
a vsakovať tvoju šťavu.

Otvor mi náruč,
našpúľ pery
a nechaj môj jazyk tancovať.

A nechaj ho
kĺzať sa nižšie
po tvojom bruchu.

A potom stehná,
obeťami zubov,
obeťami silných bozkov.

A potom nebo,
tvoje hlasné vzdychy
a záchvevy.

Odpájam realitu
a vraciam čas,
no ručičky si stále idú svoje.


Moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts




Zdieľaj článok na facebooku
23 odoberateľov
Nowhereboy

http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku