Slnečnicová noc

Na veľkú tabuľu píšem znaky,
ktoré nepotrebujú viac slov,
viac podkutých metafor,
len bodky výpovednej hodnoty.

Len stretnúť tvoje dve
a rozhýbať útržky mojich dejín,
spáliť ich alebo pochovať,
rozhádzať do stratena.

A pozeráš, kam zmizol blázon,
kde je ten hodný svojho mena.
Ticho odpočíva a čaká na svoj comeback.
Na syčanie sýry a hučanie vulkánu.

V dlaniach si preratávaš drobné.
Ich výsledok neostáva konzistentný,
láme sa a delí na polovice,
na hriechy, ktoré ti stekajú po chrbte.

Odpadávam ti do náručia,
na chvíľu cítim tvoj uhol,
ako sa zamieňa s mojim
ako sú jedným a tým istým.

Uvoľni sa a píš,
napíš mi jazykom obrazce,
popíš mi celé kapitoly,
nech pulzujú ako Vangoghove dielo.


Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov
Nowhereboy

Obeť, bohém a šialenec. http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku