Svet za kľúčovou dierkou

Vidím ťa prestupovať do izby
cez kľúčovú dierku,
vyjavená noir múza.

Nestratil som toho príliš,
aby neostalo na repete
a snom by mi amputovali krídla.

Nikto sa neodvážil
sekať, trhať ani ničiť.

Pijem lacné ružové víno,
lebo jeseň má kyslastú podobu
a jej obete mi šuštia pod nohami.

A ďalej sa mi sníva
o tom, ako ťa nepoznám
a chcem ťa chytiť ako motýľa.

Voniaš po mojich bozkoch.
Lapená v sieti a chápadlách,
zatváram oči a vidím nekonečno.

Včera som pršal a dnes svietim.
Odrážam a zároveň prijímam
tvoje prapodivné vzplanutia.

Schádzame z chodníka.
Linajky sú pre bezduché postavy,
ktoré sa topia v čiernej a bielej.

Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov
Nowhereboy

Obeť, bohém a šialenec. http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku