Veľká množina nekonečna

Hviezdy vychádzajú
z tvojho mena
a krajšieho bytia.

V stĺpcoch pookrievaš,
si priepasťou,
ktorá opadáva vytržením.

Vláčna a plná slobody,
ako opité kroky
žltého bohéma .

Oproti mrakom,
kým búrka ukáže
ich jas na oblohe.

Stále málo,
stále málo nestačí,
kým ťa nestlačím do písmen.

Podlaha sa mi lepí na päty
a skoré rána
si budem tlačiť do žeravých bobúľ.

Vrava utíchne,
spolu so slovami,
ktorých hodnota, ani nebola.

Ani riasy sa nepohnú.
Budú vo svojej útlej predstave
prisahať krajším zajtrajškom.

Dnes kupujem večeru
a zároveň sa pokúšam
ju nevyvrátiť.

Rána a ich okraje
nesplnených prianí,
rastúcich do fazuľových klíčkov.

Príde čas, keď bude čas...

Keď rozdrapím okrúhle predvsavzatia
a nakreslím z nich
veľkú množinu nekonečna.


Pre záujemcov, moja facebooková stránka, kde zvyčajne dodávam aj pokec k básni a tak: https://www.facebook.com/spisovatelodvsadial/?fref=ts

Zdieľaj článok na facebooku
19 odoberateľov
Nowhereboy

Obeť, bohém a šialenec. http://denisjacko.blog.sme.sk/

Komenty k článku