ale pevninu nevidím.
Neviem, ktorým smerom ísť mám.
Vlny sú dravé,
voda studená,
Ako moja duša osamelá.
V tom okamihu bezradnosti
zbadám v diaľke svetlo.
To si ty!
V ruke lampáš držíš
a ukazuješ mi správny smer
Stojíš ako maják.
vietor ti veje do vlasov
a odhodlane stojíš a čakáš
Popritom mi svietiš na plavbu.
Svietiš kým nevykročím z loďky
A nepohladím po tvary.
Už sme na vždy svoji.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár