19 ročné dievča, Košice; mesto hriechov

Damnatio

Každé ráno vstávať s myšlienkou; 

„Kam si to dotiahol? Žiješ tak, ako si chcel? Kráčaš cestou, na konci ktorej budeš šťastný a spokojny?“

v mojom prípade asi nie je najideálnejšie, negatívne odpovede na dávno zodpovedané otázky, udalosti minulosti, ktoré sa spätne nedajú ovplyvniť a nimi spôsobené následky. 

Trýznenie vlastnej psychiky kvôli svojmu ako - tak triezvemu pohľadu vs. Nekončiace spytovanie si svedomia na základe opodstatnených činov. 

Napriek neustálemu pičovaniu, sa brániť slovami; ale vlastne to bolo fajn, neľutujem to, nezažité ostane nepochopené. 

Ak existuje nebo a peklo - budem v nebi za pochopenie, pomoc, empatiu a všetky tie dobré skutky alebo v pekle za zlyhania, zle mierené myšlienky a občasné excesy? 

Budem prijatá, alebo zatratená? 



„Ostane po mne len típnutá ciga, alebo ti budú moje slová chýbať?“ 



Zdieľaj článok na facebooku
1 odoberateľov
Nylethylamin

Ak ťa môj chorý mozog bude baviť, bude to pravdepodobne môj najväčší úspech. Neviem kto som, a väčšinou sa tvárim, že veci ktoré robím, robím kvôli tomu. V skutočnosti som v bode, kedy už viem a chcem ojebať len samú seba. Sedím na schodoch špinavej lokality a čerpám inšpiráciu zo stereotypu sídliskového života.

Komenty k článku