Ležal v mojom náručí a jeho slzy sa vpíjali do mojej košele. Moja ruka nežne hladila jeho vlasy. Smutné oči sa pozreli na mňa, po mojej tvári sa začali kotúľať horúce slzy, slzy smútku a pochopenia.

Človek sa cíti prázdno, keď v náručí drží osobu, ktorú nadovšetko miluje a bezmocne sa prizerá na jej utrpenie.

S láskou som si ho privinula k hrudi, plakal ako malé dieťa, slzy sa kotúľali a stekali mu po tvári ako horské potôčiky. V mojom srdci som pociťovala bolesť, pretože som ho nemohla utíšiť. Chcela som mu byť oporou. Pritúlila som sa k nemu, cítila som tlkot jeho srdca, ktoré bilo ako splašené. Tíšila som ho slovami, ktoré v ňom utvrdili našu lásku.

Ak sa dvaja úprimne ľúbia, tak spolu zdieľajú aj chvíle smútku a bolesti.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dadenka  6. 5. 2012 23:12
otom je skutočná láska ...
Napíš svoj komentár