-Aké to je? Čo pri tom citiš? Ako je možne že sa na všedkom smeješ? Že vraj sa potom vobec netackaš a spravaš sa úplne normálne, nenapadne v spoločnosti triezvych hláv? Tak čo to vlastne robí? - Takéto otázky som kladol ľuďom čo už skúsili marihuanu, no nik mi to nevedel vysvetliť.
Hľadal som príležitosť vyskúšať na vlastnej koži účinky tejto exotickej rastliny. Moje kroky smerovali k novým spolužiakom na strednej o ktorých bolo známe že sú zabehnutý uživatelia (nebolo mi ešte ani 16). Marihuanu bolo lahšie zohnať ako som si myslel. Stačilo dať len, vtedy ešte 50 SK a spolužiaci ( M. a D.) sa o všedko postarali.
Prvý krát sme išli na jednu opustenu autobusovú zástavku pri hlavnej ceste. Spolužiak M. zabezpečil malú sklenenú fajočku, zapalovač a malú marihuanovú šišku veľkosti nechta na malíčku. Bol to pre mňa veľmi adrenalinový pocit keď som išiel prvý krát huliť a to pri tom hneď vedľa hlavnej cesty. Ťahal som čo sa do mňa zmestilo, prekonaval ostré škrabanie v hrdle, dusenie, kašel...
- Dúfam že tento nepríjemny rituál fajčenia bude stáť za to- Vravim M. ktorému už pohodový úsmev hral na tvári.
Prešlo 10 minút. Nič. 15 minút. Nič.
- Mám pocit iba ako keby vypijem energetický nápoj. Je to slabota, čakal som od toho viac. Nič moc, len čo som zbytočne nasmradený od dymu, Boha jeho. Tebe niečo z toho je? - Vravím
- Áno, pohoda.... Trocha mi zaplo. Vačšinou ked huliš prvý krát tak ti z toho nič neni. Nabudúce zoženiem niečo kvalitnejšie a budeme fajčiť cez vodnú kačku. Potom uvidíš tie jeby.- Povedal M. a zagúlal ligotavími očami.
- To mi vravíš až teraz? A ja som čakal vianoce. Čo je to vlastne tá vodná kačka?- Pytam sa predstavujúc si žltú gumennú kačičku plávajucu vo vani.
- Uvidíš-
Príležitosť na seba nenechala dlho čakať a na budúci tyžden zverujem M. 50Sk aby na druhý deň doniesol tú jeho spomínanu kvalitnú trávu. A veruže doniesol a mal pravdu, bola kvalitna.
V tom čase sme ako učni učilišťa praxovali v školských dielňa a dostali za úlohu zhlábať vtáčie búdky. Ideálny deň na zhulenie. Nedočkavosť M. a D. bola veľka , takže ma prehlasovali isť fajčiť už cez veľkú prestávku. Ako sa blížil čas do prestávky, tak vo mne rástlo napätie. D. pripravoval dve plastové flaše, jednu z vodou, druhú prázdnu. Že vraj cez to budeme fajčiť, vraveli. Vobec som nechápal ako.
Naše školské dielňe sú v priemyselnej zóne a v okolí nebola núdza o kríčky, zašivarne, skrýše kďe sme boly už minútu po začati prestávky. D. začal zhotovovať vodnú kačku. Zaujala ma táto domyselná huličská praktika.
Z prázdnej dvojlitrovej plastovej fľaše odrezal hrdlo a prelial do nej vodu z druhej flaše ktoréj zas odrezal dno a ponoril do druhej fľaše. M. zatial pripravoval alobalový papier, taký ktorý sa použiva v kuchyni pri pečeni. Pokryl ním hrdlo ponorenej fľaše, spravil do neho dierky (inštrumenty na prípravu nosia bežne pri sebe), ma vrch posypal namrvenú, silno pachovo prerážajúcu marihuanu. Škrkol zapalovačom, pripaloval trávu a zároveň dvíhal ponorenú flašu, takže vo vnútri vznikal podtlak a všetok dym salo do vnútra. Ked zhorela tráva, fľaša bola už len čiastočne vo vode a vyzeralo to ako keby vo vnútri nebol dym ale mlieko. M. vybral z hrdla alobal, hlboko vydýchol , a rýchlim vdychom vysal všetok krásny biely dym do seba.
-Wow, tak toto som ešte nikdy nevidel- vravím v úžase nad magickým, až mystickým rituálom hulenia.
Prišiel rad na mňa. M. a D. sa mi smiali, pretože tak kašlať (až mi slzy tiekly) vo svojích kruhoch asi ešte nikoho nevidely. Každý si dal 2x no mňe aj po takých konských dávkach stále nič nebolo.
- Veď počkaj, ono ťa to za chvílu drapne- vraví M.. Mal pravdu.
Keď sme už z kríkov odchádzali, zrazu som ostal stáť. Vtedy sa pre mňa čas zastavil. Mal som pocit že moj duch bol mimo mojho tela. Hlava ľahka, ako keby lietala v oblakoch, naopak nohy zas ťažké a kamenné. Všedky pohyby mi pripadaly ako keby ich neriadim ja, ako keby som bol nejaký robot. Všedko bolo take čudné, jak vo sne. Moje videnie úplne skreslovalo, intenzívne vnímam preiférne videnie, nepodstatné veci okolo boli pre mňa zaujimavé. Úplne nádherný zažitok pre mňa bol pohľad na vetrom unašajúce lístie. Kolotoč myšlienok sa nedal zastaviť, všedko možné mi prichádzalo na um, dokonca aj predstava spomínanej žltej gumenej kačičky ma napadla. Na čo myslim, to veľmi intenzívne vidím vo svojej predstave, ako vo sne.
Nomoje pekné, farebné myšlienky sa rozplynuly keď mi M. povedal:
- Ty si riadne dorobený. Si bledý ako hodinu pred smrťou. Na tebe to je dobre poznať.- smial sa a jeho smiech mi pripadal ako zo zlého filmu. Démonický smiech.
Naľakaný jeho poznámkou som si začal uvedomovať v akej situáci sa ocitám. Totálne zhúleny, ešte k tomu v škole (keby mi na to prídu tak ma vyhodia jak prašivého psa). Čo ak mi na to prídu? Ako buďem teraz vyzerať pred spolužiakmi a pred majstrom? Budem vedieť normálne reagovať ak mi niekto niečo povie? Ovladol ma strach a panika. Cítil som že moj stav zhulenia sa stále stupňuje.
-Ako dlho to potrva kým budem znova normálny?- Opýtal som sa a pocítil, aj počul ako prudko mi bije srdce. Bolo to strašne!
-Tak dve hodinky, potom to začne ustupovať- Povedal M. a zapálil si cigaretu.
Keďže nefajčim, išiel som späť do bo budovy dielni, do šatne. Pri vstupe stretávam hlavného majstra. Samozrejme že ho pozdravím ako vzorný žiačik, i keď to nikdy nerobím. Stále ma prenasledoval pocit že ma niekto sleduje, pocit že hlavný majster zastavil a díva sa na mňa, no bol už dávno preč.
Do šatne vstupujem s malou dušičkou. Neviem sa zbaviť pocitu že každý po mňe čumi. Našťastie nikto nič nepovedal, nikto si ma nevšímal, jedný desiatovali, iný čumeli do mobilov alebo kecali. Moj stav sa stále zhoršoval. Ruky roztrasené, srdce mi išlo vyskočiť z hruďe, po rozume mi chodili myšlienky na úrovni päť ročného decka. Proste zrelý na psychiatriu.
Moj stav som sa snažil maskovať robením činností ktoré robievam bežne. Svačinka mi chutila. Moje ústa boly suché ako sahara v lete, prežúvam dlho ako krava, každú chvílu zapijam. Po svačinke si preväzujem šnúrky na bagandžách aby som sa niečim zaujal a nemyslel stále na to čo ak na mne niečo spoznajú, čo ak tu za chvílu odpadnem a budú mi musiet zavolať sanitku. Ten pocit bol hrozný a stále sa stupňoval. Keď ma niekto oslovil odpovedal som usečne, neprívetivo. S nikým sa nechcem davať do reči aby si nevšimol moje krvou podliate, neprítomne oči.
Keď do šatne prišiel M. a D. zisťujem že moje vnímanie času je úplne iné, ako bežne. Všedko sa strašne vlieklo, minúta mi pripadala ako 3 minúty. Každú chvílu sa dívam na hodinky s prekvapením koľko málo času prešlo a kolko veľa ešte musí prejsť aby sa moj stav zlepšil. S M. sa mi stretajú oči a prvý krat ma chytá slabší záchvat smiechu. Naštastie si to nikto nevšimol, lebo aj oni boly rozrehotaný, no na niečom úplne inom. Trocha ma upokojila myšlienka že nie som v tom sám, aj M. a D. musia byť na tom podobne.
Po skončení prestávky ostávam (po mojom dobrovolnom rozhodnutí, prvý krat v živote) upratovať šatňu len preto až čo najdlhšie ostanem mimo dozoru majstra. Lenže šatňa sa nedá upratovať dve hodiny. Srdce už tak netrieskalo, ale za to strach sa stupňoval, lebo mám isť osobne odovzdať po doupratovaní kľúč od šatní majstrovy. To potrebuje silný herecký výkon.
Po ceste k majstrovy odbieham na WC pozrieť do zrkadla. Moja vsugerovaná sebadovera bola podkopaná. Nevyzeral som ako hodinu pred smrťou, ale skor už ako mŕtvy! Fialové pery, bledá tvár, červený nos aj uši, oči červené ako vlčia piča! Neprebudený Frankenstein! Našťastie majster bol zaujatý rozhovorom s druhým majstrom a nevenoval mi pozornosť. Fúúú!
V dielni už boly M. a D. S D. som spoločne zhlábal vtáčiu búdku, takže , Bohuchvála, netrebalo sa s nikým dalším púšťat do reči. D. robil všedko sám, šlo mu to došť dobre v porovnaní s mojou vtedajšiou neschopnosťou. Moj stav sa troška zlepšoval, i keď bolo treba si sadnúť, aby ma nedrblo. Dlhšie státie na mieste mi sposobovalo závraty. Pár krát ma popadol pocit, ako keby cez mňa prechádzajú duchovia. A to ukrutne sucho v ústach! Hrozné! Ľutovať bolo neskoro.
Čas sa vliekol, búdka rástla, spolužiaci si nič nevšimli, majster si ma nevšímal. No zrazu, úplne nečakane, prišiel ku mne, kamarátsky ma chytil okolo pliec, z blizka sa mi díval do oči a kládol otázky ohľadom mojho kraja, či poznám toho a toho atď. Pri tomto rozhovore mi pulz vybehol na 4 000 úderov za minútu. Obávana otázka - Si sfetovaný?- neprišla. ALe v jeho pohľade bolo niečo zvláštne, ako keby tušil.... Doteraz neviem či to vedel , alebo len moja bujná predstava ma pomýlila. Tento prúser mi prešiel.
Do konca vyučovania sa našťastie nestalo už nič. Stav poloblázna netrval dve hodiny, ale dobrých šesť hodín a až celý deň, aj pri obliekaní do pižama ( samozrejme oblečene naopak) som bol ako mechom udretý. A na druhý deň ráno ma nezobudil budík.
Tento blog nepíšem ako propagáciu marihuany, ale chcem varovať tých ktorý ešte neskúsili marihuanu, aby ani neskúšali , veď stačí keď som ja skúsil a opísal vam to. A samozrejme už vobec nie drastickú metódu hulenia (vodná kačka) nech nepoužijú ak idú na to prvý krat.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
d2s
20. 7.júla 2011 00:28
dakujem neskusim
2
Tvojim hlavnym problemom pri tomto zazitku nebol sposob konzumacie, ale zle miesto, kde si nemal najmensiu sancu nadobudnut pocit bezpecia a nerusene relaxovat, uzivat si "stavy". Ale presne sa viem do toho pocitu vzit, ked to citam, nie je to nic prijemne. Vtedy ste to posrali, no co ti budem hovorit
3
ako hovorí @unteachable .
ja som mal to šťastie a prvý raz mal v pohode, mohol som sa zvaliť na gauč a "odcestovať" do vlastných myšlienok a "paralelných svetov"... inak do momentu kým ťa začal rozptyľovať stres a všetky nepodstatné svetské činnosti pekne opísaný stav vnímania.
čo sa týka času, to sa dá zaprvé kontrolovať, keď sa na niečo zameriaš/sústredíš (zmotáš), tak beží ešte pomalšie, mne osobne sa bežne 5 minút zdá aj ako 15, niekedy pol hodina...
odporučil by som skúsiť ešte raz, nie v takýchto sprostých podmienkach, ale naozaj niekde v pohodičke, neber to ako propagáciu, ale skôr že keď už si bol zvedavý aké to je, tak by bolo fér aby si získal naozaj skutočnú predstavu, mal čas v kľude preskúmať ten stav, atď atď...
tiež odporúčam pustiť si nejakú hudbu ktorá sa ti hrozne páči, a úplne sa do nej ponoriť, robí to neskutočné veci, alebo si pustiť nejaký silno vizuálny film, niečo na štýl Inception, Watchmen, The Cell, Memento, (Slipstream! ale to už je vysoká liga slight_smile: alebo tak.
(opakujem, nepropagujem, len radím z pohľadu toho čo si chcel dosiahnuť - zistiť aké to je - aby si aspoň mal šancu sa dopracovať k objektívnejšiemu záveru, lebo za okolností ktoré opisuješ by si mal doživotnú averziu (/skreslené závery) aj voči čokoláde, ak by bola nelegálna a skúsil by si ju pri takejto príležitosti a na takomto mieste)
ja som mal to šťastie a prvý raz mal v pohode, mohol som sa zvaliť na gauč a "odcestovať" do vlastných myšlienok a "paralelných svetov"... inak do momentu kým ťa začal rozptyľovať stres a všetky nepodstatné svetské činnosti pekne opísaný stav vnímania.
čo sa týka času, to sa dá zaprvé kontrolovať, keď sa na niečo zameriaš/sústredíš (zmotáš), tak beží ešte pomalšie, mne osobne sa bežne 5 minút zdá aj ako 15, niekedy pol hodina...
odporučil by som skúsiť ešte raz, nie v takýchto sprostých podmienkach, ale naozaj niekde v pohodičke, neber to ako propagáciu, ale skôr že keď už si bol zvedavý aké to je, tak by bolo fér aby si získal naozaj skutočnú predstavu, mal čas v kľude preskúmať ten stav, atď atď...
tiež odporúčam pustiť si nejakú hudbu ktorá sa ti hrozne páči, a úplne sa do nej ponoriť, robí to neskutočné veci, alebo si pustiť nejaký silno vizuálny film, niečo na štýl Inception, Watchmen, The Cell, Memento, (Slipstream! ale to už je vysoká liga slight_smile: alebo tak.
(opakujem, nepropagujem, len radím z pohľadu toho čo si chcel dosiahnuť - zistiť aké to je - aby si aspoň mal šancu sa dopracovať k objektívnejšiemu záveru, lebo za okolností ktoré opisuješ by si mal doživotnú averziu (/skreslené závery) aj voči čokoláde, ak by bola nelegálna a skúsil by si ju pri takejto príležitosti a na takomto mieste)
4
Zle vybrané mieste, ako už bolo spomenuté. Ja som mala mnohokrát už tiež takto paranoje a neskutočné, a trvali ešte mesiace ( aj tak mám paranoju)
A jednoducho ja keď si dám doma sama, pohoda je mi fajn....
A jednoducho ja keď si dám doma sama, pohoda je mi fajn....
5
Ďakujem za vyjadrenie vášho názoru. Lenže ak sem nedáte hviezdičky tak tento článok upadne do zabudnutia a sním aj téma Marihuana, ktorá je (na moje veľké počudovanie) na tejto stránke tabu. Marihuana patrí k mladosti, k veľkým zážitkom mladosti a každý tu dáva len srdcervúce blogy o neštastnej láske... Ľudia ! Podelme sa navzájom o svoje haluze! Článok na túto tému nie je moj posledný...
6
stále lepšie ako to prvý krát skúsiť v noci a v lese to by bolo viac plaču ako smiechu
...samozrejme len som o tom počula ehm..
...samozrejme len som o tom počula ehm..
7
ja som skusila prvym krat tiez viodne,.,.a nic mi nebolo, len taka pohodicka..takze ty si to mal teda fakt asi silne..nezavidim..a aj ked som zvedava aky to je pocit..asi to necham tak.. ...Nie Dakujem...a dakujem aj za tento blog
8
Mne sa hrozne páči tá veta "chcem varovať tých ktorý ešte neskúsili marihuanu, aby ani neskúšali , veď stačí keď som ja skúsil " pekný článok!
Napíš svoj komentár