kde rozdrobené sny padajú z oblohy,
je to rozprávka, v ktorej žijeme,
nepísaná.
Mráz ryje vrásky do vody.
Ľúbime sneh!
Milujeme vločky neba.
Stojíme a pozorujeme vločiek dlhý beh,
ktorý lepšie chápať treba.
Je to slasť pre oči
vášnivé hladkanie tváre.
Sneží, sneží, sneží,
stále.
Tvárou padám do snehu
priamo na krehké telo mu dýcham.
Prosím o lásku, prosím o nehu,
dýchala som, lež už vzdychám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár