Dnes ráno som cestou domov stretla o rok mladšiu kolegyňu. Išla si do práce vybaviť voľno pretože v noci vraj volala mame sanitku a tá je teraz v kome a nevie sa vôbec čo bude dalej. Má už iba mamu, aj ked tá vôbec nepracovala a celú domácnosť ťahala teda ona čo sa peňazí týka. Má ešte brata ale ten je v detskom domove. Býva v jednom byte, dvoj či trojizbovom spolu s daľšími dvoma cudzími ľudmi a v jednej izbe je ona aj s matkou. Spoločná kuchyňa a hygienické miestnosti s niekoľko daľšími neznámymi nájomníkmi, to si neviem predstaviť. 

Ráno som sa vypratala horko-ťažko z postele, obliekla sa a doslovne utekala na autobus. Zbytočne. Milá mhd autobusová spoločnosť, nejde len o to, že som v tej zime čakala pol hodinu na další autobus, pretože tento spoj úplne vynechal. Ale bol to práve ten spoj ktorým deti išli ráno do školy a veľa ľudí do práce. Bola mi zima, bola som hladná a hej, od rána som znova mala chuť na vracanie. Nie, nie som tehotná... Nemôžem byť.. A viem, že sa snažím byť ten pokojný vyrovnaný typ človeka, ale napriek tomu som si od nervov zapálila. Zrazu som ale počula za sebou známy hlas. Otočím sa, pozerám na kolegyňu a premýšľam, ved nie je čas ísť do práce, na rannú neskoro a na poobednú priskoro. Ten zvuk hlasu čo ma predtým pozdravil ale prerušil moje myšlienky s naliehavou intonáciou, snažiac sa mi zdôveriť a snád nájsť pochopenie, možno útechu. Moja mimika to však zrejme nepochopila. Podrobne mi opisovala svoju nočnú skúsenosť, no ja som sa len zmohla na výčitku, že však ona predsa roky, naozaj roky odmietala ísť doktorovi. Hoci vedela o svojich zdravotných problémoch. Nie že ja by som bola lepšia, ale proste je to pravda, mala vážne problémy, 20rokov asi nebola u doktora, fajčila, možno aj popíjala, vôbec sa nehýbala... Len som povedala, že sa to dalo čakať, že to zle dopadne, no asi som si mala kúsnuť do jazyka. Nehovorte mi preboha nič, ak nechcete počuť pravdu. 

Našťastie už prišiel další spoj. No konečne. Ale ona šla tým istým, a vystupovala na tej istej zastávke ku ktorej to bolo asi 15 minút cesty. Sadli sme si k sebe. Asi 2 minúty sme prežili v bezpečnej konverzácii a spýtala som sa pár zdvorilostných otázok. Zostatok času bolo len mučivé ticho. Chcela som urýchliť čas. Ked sme vystupovali som sa rozlúčila a povedala jej, nech dá vedieť ako dopadne. Ako dopadne? To fakt?! 

Celú dobu premýšľam, aký to malo mať pre mňa význam, táto situácia. Mala som zistiť, že som sebecká bezcitná mrcha? že je pre mňa nepríjemné, zdieľať takéto situácie s ostatnými? Prečo sa v takom prípade neviem zachovať súcitne? Ako vlastne pôsobím na ľudí? Myslela som si, že som milá a vrúcna, ale asi to vyzerá skôr naopak. Ešte je veľa čo meniť. Zistila som, že sa v takýchto situáciach vôbec neviem zachovať správne? Ako by ste sa zachovali vy?

 Blog
Komentuj
 fotka
mcvpn  7. 12. 2016 15:39
Tiež som mrcha-človek.
 fotka
lacius  7. 12. 2016 15:41
Ach sa nejedna o rodinu alebo kamaratov, tak asi rovnako.
 fotka
padlyanjel  7. 12. 2016 15:42
@lacius no je to kolegina a brachova frajerka...
 fotka
torpedo08  7. 12. 2016 15:47
no ja by som asi povedal nieco v zmysle "ach jaj tak hodne stastia" alebo co
 fotka
kaylee  7. 12. 2016 19:27
ak ti niekto povie nieco take a ty skonstatujes nieco v zmysle "tak mu treba" ako prvotnu reakciu tak sa necuduj ak raz dostanes jednu do zubov o___O
si absolutne netaktna. povedat ze ta to mrzi a spytat sa ako sa citi je mimo tvojho emocneho rozsahu?
 fotka
padlyanjel  7. 12. 2016 19:42
@kaylee nepovedala som ze tak mu treba, len som skonstatovala pravdu, ze sa to dalo cakat ked sa tak clovek k sebe sprava... ten kto mi raz da do zubov je len slaboch co neznesie pravdu.. ale hej je to asi mimo mojho emocneho rozsahu co uz
 fotka
moouselet  7. 12. 2016 19:56
@padlyanjel nemyslím si, že by niekto od teba v takýchto situáciach vyžadoval hovoriť "pravdu"...
 fotka
emulienkaa  7. 12. 2016 20:28
asi by som si myslela svoje, ale vzhľadom na situáciu človeka by som sa mu snažila povedať niečo milé, niečo čo ho rozveselí, alebo len trochu odtiahne od reality aj keby to mala byť úplná blbosť. ale ono sa to nedarí vždy presne v tých najhorších prípadoch..
netráp sa, že si spravila niečo "zle". možno si sa nezachovala najkrajšie, a proste nemáš v povahe klamať. že nad tým vôbec premýšľaš a dokonca píšeš ešte blog už stojí za zmienku, že ti to nie je jedno - a že možno nabudúce budeš "trošku viac pripravená"... držím prsty
 fotka
kaylee  7. 12. 2016 20:49
...uz plne rozumiem
10 
 fotka
padlyanjel  7. 12. 2016 20:55
@moouselet ja sa nesnazim robit to co druhy odo mna ocakavaju, robim to co mi je vlastne, co ja povazujem za spravne ... robis ty to, co od teba druhy ocakavaju? Kedy potom stihas zit svoj zivot? Robit to co chces ty? Zijes zivot druhych podla ich predstav lebo sa chces zavdacit? Tu nejde o to ze niekto od teba nieco ocakava.. tym sa neda riadit v zivote, kazdy sme iny. Mozes robit v praci to co od teba ocakavaju ze spravis ale rozhodne nie v osobnom zivote ked sa s tym tvoja podstata nestotoznuje... robit nieco len preto ze sa to od teba ocakava je vlastne popieranie seba samej... to je moj nazor na tvoju reakciu...
11 
 fotka
padlyanjel  7. 12. 2016 20:56
@emulienkaa dakujem uplne si ma pochopila dakujem
12 
 fotka
smilerrr  7. 12. 2016 21:06
Ja vobec necitim nejaky smutok pri takychto veciach. Som si vedomý toho, že je to smutne vseobecne ale mne to pride len ako stav. Nic pri tom necitim a ani ma to v podstate nezaujima.
13 
 fotka
moouselet  7. 12. 2016 21:29
@padlyanjel Ja si svoj život realizujem v rácmi svojho života, nemyslím si, že mi nejako narúša moju vnútornú pravdu prekonať svoje ego a dať si námahu ukázať trochu empatie, aby som niekomu neublížila. Thats all.
14 
 fotka
padlyanjel  7. 12. 2016 22:32
@moouselet mylis sa to nie je o egu, a anoi empatia nie je stav ked opustis ego.. to je proste neviem to vysvetlit nieco viac, jednoducho nemam potrebu reagovat, len vnimam a zhodnocujem.. nejde o to ze nemam city, kazdy ich mame... len to vidim komplexnejsie ako to iny vnimaju.. ty hovoris doslovne o robeni niecoho, len aby si niekomu neublzila... to mi pride smiesne.. robim nieco lebo niekomu nechcem ublizit, robim nieco lebp to odo mna ostatny ocakavaju... to je tvoj zivot? Skus zit trochu pre seba viac ako pre.ostatnych... pomozes tym sebe aj druhym. Tu nejde o ego, ale o podstatu cloveka
15 
 fotka
moouselet  8. 12. 2016 13:31
@padlyanjel ...príde mi to vtipné, ako pri úplne banálnej situácii zachádzaš do nejakých reflexií môjho života. Možno ide len o to, že žijem a správam sa podľa toho, akým človekom sa chcem stať ja. Ale áno, ty vidíš veci komplexnejšie ako my ostatní. A svoju pochybnosť o tom, že to možno nebolo až tak správne ukazuješ už len v nadpise tohto blogu, takže...
16 
 fotka
padlyanjel  8. 12. 2016 14:34
@moouselet ja ta nehodnotim, len opakujem tvoje slova. Vravela si o tom, ze take spravanie sa neocakava, alebo o tom, robit nieco len aby si niekomu neublizila... to pre teba znamena zit pre seba? Aby si bola taka aka chces byt ty? A aka vlastne chces byt? A vies zdvovodnit preco taka chces byt? Bez toho aby si vo svojej odpovedi spomenula inu osobu?
A ano pochybujem, clovek ma neustale pochybovat o svojich rozhodnutiach a myslienkach, divat sa na to z viac uhlov. Clovek pochybuje, to je normalne. Nebyt pochybnosti nepremysla.
17 
 fotka
moouselet  8. 12. 2016 14:50
Na tvoje otázky odpoveď nebudem, pretože nie som typ, ktorý by sa odkrýval na verejnom portáli neznámemu človeku, takže sa v debate asi ďalej nepohneme...
A s tým posledným odstavcom súhlasím
18 
 fotka
moouselet  8. 12. 2016 14:50
* odpovedať
19 
 fotka
padlyanjel  8. 12. 2016 18:24
@moouselet nemusis odpovedat mne, mna to ani nezaujima. Ale kazdy clovek by si mal odpovedat na nejake otazky sam sebe a popremyslat aby sa spoznal. Ako sa vravi, "spoznaj sam seba a spoznas cely vesmir"

To som rada
20 
 fotka
nicmanenapada  11. 12. 2016 12:25
Úplne sa viem vžiť do tej situácie, že by som na tej zastávke zareagoval presne ako ty a potom by som si to podobne vyčítal.
21 
 fotka
padlyanjel  11. 12. 2016 16:55
@nicmanenapada dakujem som rada ze niesom sama na tom tak v takych situaciach
Napíš svoj komentár