Dnes nie. Pozrela som na teba. Na tvoje zvraskavene celo a vycerene zuby. Ta hlupost za to nestoji. Vzala som si tvoju cigaretu, aj ked uz nefajcim a strcila sa s nou v pyzame do okna. Co sa stalo ? Vzdy sa hadame kvoli hlupostiam. Ked si minule spravil velky krok vedla, bola som len ticho a napravila ho. Preco ked sa vpodstate nic nedeje tak po sebe reveme? Nie, nestoji to za to. V ziadnom pripade. Nepokazim si cely den.
Umrznuta som si lahla k tebe na gauc. Dala som ti bozk a nechala ta aby si si ma objal. A to bolo vsetko. A to ma desi. Normalne by sme sa cely den hadali a ja by som odisla s placom do prace. Odmietla som s tebou hrat tu hru. Uz nemam na take hluposti sil. Alebo lepsie povedane nechcem si na take hluposti minat aj to co mi zostava. A dopadlo to prekvapujuco dobre. Ked som odmietla tvoju hru, upokojil si sa aj ty a miesto hadky sme sa k sebe tulili...
Menim sa. Dospievam. Je to skvele ale desi ma to...
Skutočný príbeh
16 komentov k blogu
								
								
								
								1 								
			                	
				                	
				                	artusios 
					                	
				                	
				                	2. 1.januára 2016 15:23
				                	
				                	
								
								 
		                	
	               			Ale spievať treba stále.
								
							
								
								
								
								7 								
			                	
								
								 
		                	
	               			@mefistofel  smutne ze sa zacinam distancovat od negativnych veci a rieseni a volim iny pozitivnejsi pristup a riesenia ?
								
							
								
								
								
								8 								
			                	
								
								 
		                	
	               			tak jasne, v tomto ohlade je to dobré, aspon je klud a pokoj a vsetko je dobré, len skor mi to pripadá ako "vzdat sa" , ale hlavne pokial ti to takto vyhovuje tak aspon budete stastny   
								
							
								
								
								
								13 								
			                	
								
								 
		                	
	               			@zajkousko  Milý duch svätý bohom osvietený to čo si povedal  "pritom stačí tak máličko, ráno večer sa pomodliť, poďakovať sa Bohu za všetko to dobré čo človeka postretlo cez deň, ale aj poprosiť o pomoc....každá jedna úprimná prosba volajúca do neba bude vyslyšaná..."  - moji blízky kt. sú každý deň v kostole  pred  10 rokmi ich opustil otec, po jeho smrtí  im zostali neskutočné dlhy, museli odísť z bytu  a z nich všetko poplatiť teraz nemajú kde bývať , každý deň u nich vládne napätie, hádky a zlo pretože už to psychicky nezvládajú a áno každý deň sa modlia  ...tak potom kde sú tie vyslišané modlitby  ? Ešte maju na nečakať tak  20 rokov im umrú ? .....ách ty si mi len  slepé stvorenie ..............
Inak ku článku nemyslím si, že je to dospievanie mám o pár rokov menej ako ty a robím to isté...pretože žijem v jednom dome s človekom kt. je tvrdohlavý a nedá sa s ním o ničom porozprávať.....jediná možnosť ako nebyť celý život naštvaný je ustúpiť a zmieriť sa ako bojovať ...ako si povedala ten boj nám bere neskutočne veľa síl Tak držím palce v novom chápaní života a vzťahov a štastný nový rok
								
							Inak ku článku nemyslím si, že je to dospievanie mám o pár rokov menej ako ty a robím to isté...pretože žijem v jednom dome s človekom kt. je tvrdohlavý a nedá sa s ním o ničom porozprávať.....jediná možnosť ako nebyť celý život naštvaný je ustúpiť a zmieriť sa ako bojovať ...ako si povedala ten boj nám bere neskutočne veľa síl Tak držím palce v novom chápaní života a vzťahov a štastný nový rok
								
								
								
								15 								
			                	
								
								 
		                	
	               			@zajkousko  no očividne Boh nepomohol...no áno viem, že maju ďaleko viac problémov ako je tento ale nechlo sa mi ich rozpisovať, áno  ich rodina je prevažne  v inom štáte a ťažko im pomože, .......ich otecko sa na nich zhlboka vysral našiel si frajerku a opustil ich, narobil dlhy, ale kedže nemali kde bývat bývali v jeho byte, a po jeho smrti  na nich prišlo buď  prijať alebo odmietnuť dedictvo  po otcovi čiže buď si nechať jediné miesto kde bývať aj s dlhmi alebo to miesto odmietnuť a zostať na ulici ... ľudia su svine ubližuju svojím najbližším  a pokial toto nezažiješ, neviem či je správne hovoriť boh pomôže keď uzná za vhodné a vysliší prosby.....nie ani nepomohol ani nevyslišal a žial deti s matkou už maju spočítanu budúcnosť
								
							
								
								
								
								17 								
			                	
								
								 
		                	
	               			@zajkousko  nick je len nick... keby sa volám banan neznamena že nim aj som... A ja som k tebe neprišla na spoveď, nepoznas ma, nepoznas moje hriechy ani dušu, nevieš či sa modlim, či verím... A bez tohto niečo také hovoriť ja čistá samolubost a hlúposť..   iba tolko aby si sa zamyslel a ked človeka nepoznas netaral mu hlúposti...
@mouette aj ja som žila s takými ľuďmi, aj teraz žijem s človekom ale rozdiel v tom je veľký... predtym som sa vzdavala, zo strachu, z nechuti, z presvedčenia ze nema vyznam viest boj lebo aj tak prehrám... nazvala som to "dospievanie" lebo teraz je to celkom iné, kvoli tomu progresu... teraz nemam strach, necítim sa zle, necítim akúsi osobnú prehru alebo ublíženie, hnev na danu osobu... teraz sa dívam s laskou v srdci a chapem prečo to clovek robí, alebo aspoň aký je a aké je spravanie, nezameriavam sa na konkrétnu vec preco sa hadame ale pozerám na to ako na celok cloveka ktorého je to súčasťou a na to že on sa nepotrebuje hádať ale potrebuje lasku a pohladenie a tak to spravím... lebo take spravanie ma dôvod a ten kazdy prehliada, clovek potrebuje pomoc nie odsúdenie a hnev, ten čo kričí sa bojí viac, ma strach a obavy a nevie to inak vyjadriť, ked to osoba pri ktorej je nechápe a nepomôže iba sa to stupňuje... preto som to oznacila ako dospievanie, lebo videnie sveta tymto sposobom je u cloveka dôležitý progres
								
							@mouette aj ja som žila s takými ľuďmi, aj teraz žijem s človekom ale rozdiel v tom je veľký... predtym som sa vzdavala, zo strachu, z nechuti, z presvedčenia ze nema vyznam viest boj lebo aj tak prehrám... nazvala som to "dospievanie" lebo teraz je to celkom iné, kvoli tomu progresu... teraz nemam strach, necítim sa zle, necítim akúsi osobnú prehru alebo ublíženie, hnev na danu osobu... teraz sa dívam s laskou v srdci a chapem prečo to clovek robí, alebo aspoň aký je a aké je spravanie, nezameriavam sa na konkrétnu vec preco sa hadame ale pozerám na to ako na celok cloveka ktorého je to súčasťou a na to že on sa nepotrebuje hádať ale potrebuje lasku a pohladenie a tak to spravím... lebo take spravanie ma dôvod a ten kazdy prehliada, clovek potrebuje pomoc nie odsúdenie a hnev, ten čo kričí sa bojí viac, ma strach a obavy a nevie to inak vyjadriť, ked to osoba pri ktorej je nechápe a nepomôže iba sa to stupňuje... preto som to oznacila ako dospievanie, lebo videnie sveta tymto sposobom je u cloveka dôležitý progres
								
								
								
								19 								
			                	
								
								 
		                	
	               			@zajkousko  presne o tom vravím keby ma poznáš tak sa tak neruhaš, si zaslepeny... vravím k tebe vludne, nesud cloveka ktoreho nepoznas aby si nebol aj ty súdený
								
							
Napíš svoj komentár
									
	- 1 Casey77: Osamelý hrdina
 - 2 Vreskot000: Mystický sen s Pannou Máriou
 - 3 Mahmut: O tom, ako vedú po smrti ľudské duše zúfalý zápas o život
 
- 1 Tulipanoo: Vypila som 3 pivá, tak som Vám prišla niečo múdre napísať
 - 2 Willbebetter: Ako sa rozchadzat
 - 3 Titusik: Ivety a veľké zlé veci
 - 4 Casey77: Osamelý hrdina
 - 5 Mahmut: Súd je tu! Prebieha ale inak, než si ľudia predstavujú!
 - 6 Mahmut: Ako to fungovalo doteraz a ako to bude vo vrchole Súdu?
 - 7 Mahmut: O tom, ako po smrti uvidíme všetko inak
 - 8 Vreskot000: Mystický sen s Pannou Máriou
 - 9 Mahmut: O tom, ako vedú po smrti ľudské duše zúfalý zápas o život
 
- BIRDZ
 - Padlyanjel
 - Blog
 - Nieco nie je v poriadku, dospievam...