Každý vie, že sa tam raz dostane a nájde.
Nechápeme prečo ako zvery sa správame,
Pri horkom konci nás ten smiech prejde.
Gotické hrady stojace na štítoch hôr,
Ukazujú cestu a vedú ťa skrz temnotou.
Počas najtemnejšej noci cítiš ten kôl,
Prechádzajúc tvojim srdcom, prázdnotou.
Chorály sa nesú vzduchom a trasie sa ti hlas,
Dvere z čierneho mramoru otvárajú sa.
Vítajú svojho brata, sestru, pretože nastal čas,
Rozdiel medzi životom a smrťou .... tenký ako vlas.
Horiace koše zavesené na stropoch, to svetlo tlmené,
Na konci sály stojí hrdý trón na ktorom sedí on.
Lenže toto miesto ... nikoho niet a je to tu prázdne,
Opustili domovinu a koniec ohlasuje monotónny zvon.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár