Veci o ktorých sa rozprávajú moji známi ale aj rodina ma nejako obchádzajú a ja sa cítim ako cudzinec vo vlastnom dome. Neviem sa zbaviť toho pocitu, že som iný ako ostatní. Jediné čo, ale viem je to, že sa určite nezmením, pretože po zmene netúžim. Je mi dobre samému, pretože si môžem robiť čo chcem bez ohľadu na iných. Vždy keď počujem reči o rodine alebo o tom kedy si nájdem priateľku ma nesmierne vytáčajú. Prečo majú ľudia zafixované, že musím mať priateľku a rodinu? Prečo?!

Keď ide okolo nejaká príťažlivá žena, tak všetci moji známi (schválne nepíšem priatelia, pretože sú falošní a neúprimní ... nie sú to priatelia) len hovoria aké má prsia, zadok a podobné veci. Nehovoriac o tom čo všetko by s ňou robili. Vtedy znova premýšľam či som normálny, pretože ja nevidím ženu ako chodiacu vagínu. Vlastne ma ženy nezaujímajú a muži taktiež nie. Je toľko krásnych vecí, ktoré sa dajú robiť a ktoré zamestnávajú moju myseľ, že tieto veci sú mi absolútne ukradnuté.

Mám rád svoj pokoj a ľudia mi ho narušujú. Som introvert ale až teraz som si začal uvedomovať, že sa líšim aj od introvertov. Nie som priemerný introvert. To ani zďaleka. Som aj asociál a ľudí vidím ako falošných a hrajúcich divadielko hoci sami by si mali dať svoje životy dokopy. Snažia sa každému radiť ale nech mi neradia. Pretože z vlastnej skúsenosti viem, že ak na nich dám alebo nie, tak či onak do mňa budú rýpať a urážať ma preto aký som.

Pretože nemám rád alkohol? Pretože ma nebaví hudba, ktorá baví ich? Pretože trávim čas doma? Pretože zvieratá mám radšej ako ľudí? Pretože nemám priateľku a rodinu? Pretože hovorím veci o ktorých by sa nemalo rozprávať?

Moja cesta ešte bude dlhá a ja viem, že sa budem musieť potýkať z mnohými problémami, pretože som naladený na inej frekvencií ako väčšina. Na druhú stranu nepociťujem potrebu s niekým byť a mať priateľa ... skôr mám známych ale nemôžem ich považovať za priateľov, pretože nikdy nepomôžu keď to potrebujem a ja im mám pomáhať, pretože je to správne?

Povedať im to čo si o nich myslím a nebrať si pri tom servítku pred ústa? Je to bezcitné? Ja si myslím že nerobiť rozhodnutia a nebyť úprimný je bezcitné. Aký je to život, ak sa budem stále riadiť ostatnými a budem robiť všetko, tak aby sa im to páčilo, pretože to tak má byť?

Možno, že raz stretnem niekoho kto bude na tom rovnako ako ja. Na druhej strane dúfam, že z týmto človekom nenadobudnem bližší vzťah, pretože viem ako to skončí ....

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
trishe  29. 5. 2017 08:52
Rob co ta bavi a vsetko naberie spravmy smer
 fotka
padre557  29. 5. 2017 09:03
@trishe to sa ľahko povie. Okolie na mňa nepriamo tlačí ... stačí vidieť ostatných a ich pomerne aktívnejšie životy ... človek niekedy aj chce byť ako oni, ale potom sa vždy zobudím ako zo sna ....
 fotka
trishe  29. 5. 2017 11:10
@padre557 Pozri sa.. Si obklopeny nespravnymi ludmi tam je problem. Ja som bola na tom ako ty. Prestala som sa stykat s mojou rodinou a je po probleme ľudí čo sa mi starali do života a ničili ho som poslala preč, nepotrebujem ich. Všetko sa da zmenit tak ako chceš. Ak nie hned tak postupne...
Napíš svoj komentár