Skoro každý, kto chodí-respektíve chodil, mal vždy rád zvonček a prestávky.

No ako som povedala-skoro. Sú aj taký, ktorý majú hodiny ako matematika alebo chémia radi. Nie pre učenie, ale kôli spolužiakom. Mám skúsenosť. Milovala som začiatok hodiny. Len čo vošiel učiteľ do triedy, vydýchla som si. Pred učiteľmi sa nikto neodváži. No keď zazvonilo na prestávku a učiteľ odišiel, všetci sa na mňa vrhli. Vymýšľali sprostosti na moju adresu? ,,Kde sa ti stratil pes? Nemáš ani na kus normálneho oblečenia? Tie topánky už vyšli z módy! Ako sa to len voláš? Aha! Spomenul som si! Chudera odporná!"

Všetci sa smiali a možno niektorý poznajú ten pocit, keď máte rodičov, ktorých veľa vecí trápi a nechcete im hovoriť, že ma v škole šikanujú. Napísala som aj do školskej scránky dôvery, no odtiaľ sa na mňa vykašľali. Na inú školu som nechcela prestupovať-rodičia by sa ma pýtali, prečo chcem prestúpiť.

Raz pred koncom školského roka mi mama oznámila, že dostala prácu v zahraničí a že bude takmer celé prázdniny preč, takže pôjdem na celé dva mesiace k babke na vidiek. Veľmi som sa tešila, lebo babku vidím tak dva-tri krát za rok aj to len na pár hodín. A okrem toho, babka robí vynikajúce koláče.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár