utekam, schovavam sa do snov pred tebou... pred tymi mojimi nekonecnymi myslienkami ktore nechu skoncit...som uz z toho totalne mimo... nic nevnimam len teba... vsetko co sa ta tyka.. sakra a ja uz nechchcem... ved aj ten spanok .. nic nepomaha...namyslam si ze ked dbuem spat a nebudem bdiet tak ta nebduem mat v hlave.. ale niekedy je to este horsie... lebo ty sa mi objavujes aj v snoch... v takych zivych snoch az sa niekedy rano zobudzam s takym zivynm pocitom ze to bola pravda....
si proste vsade, rano otvorim oci vidim teba....pozriem sa za lampu si tam ( je tam fotka ) pozriem na papuce ako vstavam z postele a aj tam si... vsade kam sa pozriem tam ta vidim, vsetko mi ta pripomina... uz neratam veci ktore mi ta pripominaju ale veci ktore mi ta nepripominaju.. lebo tych je menej.. ovela menej.... myslela som ze ma to casom prejde.. predsa len rok nieje len tak hocijaka doba.. ale nic.. no neozno povedat nic lebo za ten rok som vyskusala mnohe veci aby som si ta vyhodila z hlavy.. a nic nepomohlo.. no mozno niektore pokusy aj hej.. ale mali slabe ucinky... boli to slabe lieky na teba...
teba uz asi nezneskodni z mojej hlavy a hlavne srdca nic.. jedine?!... ze by som sa uz konecne bachla po hlave-po tej casti kde mam pamat a zabudla... ale zas to nechcem.. bojim sa zabudnut.. a hlanve nechcem .. preco? lebo zijem len zo spomienok.. a kebyze nemam tie... uz fakt neviem co by som spravila... aj ked.. mozno by sa mi tak zilo lahsie... konecne by som sa mohla na nieco sustredit a nerozmyslsat stale nad tym istym... nad tou jednou a tou istou osobou... ktoru trapim ako vacsinu studentov skola... obcas ju aj radi vidia.. niekedy vyuziju ze nemusia byt doma... proste...
ach ja uz nevladzem ani pisat tieto slova.. je toho na mna moc.. a ja uz vazne neviem ako z toho von... obcas rozmyslam akym idealnym riesenim by bola smrt... viem ze takto by som rozmyslat nemala.. ale púroste neda mi to.. neda mi uvazovat.. co by sa stalo kebyze sa mi nieco stane.. co by spravili ludia.. ako by sa zachovali... a znie to sebecky a padnuto na hlavu ale hlavne ma zaujima co by si spravil ty...
neviem ci mam v hlave predstavu podobnu ako ked fantaghiro pobozkala romualda ked zomrel a ocakavam to iste od teba.. ale proste chcela by som konecne vediet co ku mne citis.. teda ak nieco.. sice by to bola riadna ironia kebyzue az po mojej smrti... mi povies teda vlastne uz len mojmu telu.. ako to vlastne je.. ako si vsetko to co si mi povedal myslel.. a ci som to vobec dobre chapala.. cdle to tvoje zmyslanie a chapanie vsetkeho
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
purenarcissism
30. 5.mája 2011 13:15
au :/...ale chápem...dokonale...mne to trvalo dva roky...
Napíš svoj komentár