Keď sme konečne prišli na miesto, ako prvé som si všimla more a tú dokonalú piesočnatú pláž. Už som sa videla ako sa tam čľapkám vo vode. Keď ma David takto videl ako sa tam rozplývam uškrnul sa "Neboj aj more si užiješ. S barom nebude veľa práce, jedine s prípravami na otvorenie. Inak budeš pracovať len večer a cez deň si môžeš užívať voľna"
"Och to vážne? Že som si ja takýto job nenašla už skôr" usmiala som sa a dodala "No a čo všetko bude treba ešte spraviť? "
"No ešte veľa vecí.... " zamyslel sa "Napr. namontovanie svetiel, dodanie tovaru, kvalitnej akustiky..."
"Akustiky? " prekvapivo som naňho pozrela
"Áno, keďže budeme mať živú hudbu, bude tu hrať jedna miesta kapela. Myslím, že si budete rozumieť."
"Ó a to prečo?" pozrela som naňho so záujmom
"Tak sú podobní blázni ako ty, nie len tak z nudy sa prezývajú Madmen" zasmial sa
"Héj! Poznáš ma sotva deň a už vieš, že som bláznivá?" povzdychla som si "To si ma prekukol nejako rýchlo!" až sa nám obom tlačili slzy do očí od smiechu
"Dobre, dobre poď radšej ti ukážem tvoju izbu" a už ma ťahal hore schodmi
Na druhom poschodí bolo viac dverí a mne patrili tie posledné. David vytiahol kľúče a odomkol dvere. Keď sa dokorán roztvorili, nastal pre mňa šok.
Oproti dverám stála veľká posteľ. Obliečky perín boli pekne v pastelových farbách, kde sa striedali fialové pruhy s béžovými. Po ľavej strane postele stál nočný stolík, po pravej masívna komoda. Na vedľajšej stene boli ďalšie dvere a to do kúpeľne. Síce navonok izba pôsobila prázdne, ale útulne. Celý tento dojem dopĺňali slnečné lúče, ktoré prerážali cez okno a dopadali na obliečky. Z celej tejto eufórie ma vyrušil Dave.
"No čo? Spokojná?" a zasa ten jeho šibalský pohľad
"Tss, že spokojná, až nadmieru" prikývla som
"Tak tu už nemám čo robiť, pekne sa zabývaj"
V tom sa Dav zvrtol, zložil zo svojho zväzku kľúčov ten patriaci izbe
a hodil mi ho smerom na posteľ, pohotovo som ho chytila do rúk a on sa len usmial a zatvoril za sebou dvere.

Ľahla som si na posteľ. Konečne oddych po tej dlhej ceste. Stále som myslela nato, že som tu v Sydney, že toto všetko nie je už len sen, ktorý sa ráno rozplynie.
"Hmm a Dave? Ten tiež nevyzerá na zahodenie."
pomyslela som si... "Áno ten pohľadný majiteľ s orieškovo hnedými vlasmi a zelenými očami. Trochu som z neho bola unesená, keďže to bol pekný kus a vekový rozdiel medzi nami tiež nebol príliš veľký. Mal 24 hotový adept pre mňa. Rozumeli sme si tiež celkom dobre, ale pôsobil na mňa skôr ako starší brat."

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár