Zivot,aky abstrakny pojem a predsa tak realny.
Niekedy sa s nami hra nejedno dramaticke predstavanie, len preto aby zistil kolko nase telo unesie.
Dava nam spoznat, kto je panom parketu, a ze vsetko nezavisi iba od nas a nasej pevnej vole.
Rozhoduje za nas, svojim osudom a kladie nam pod nohy velke bremena,ktore sa nelahko obchadzaju.
Snazi sa nam ukazat aky sme mali ,a ze byt velkym nieco stoji.
Chce aby sme pocitili chut vitazstva ale dvojnasobne vypili pohar horkosti,sklamania a smutku az do dna.
Neraz s nim bojujeme viac ako s nasimi uhladvymi neprietelmi, lebo prave on sa snazi aby sme to vsetko nemali take lahke, ako si zelame.

Len silne osobnosti ho preziju, ostatny sa iba tvaria ,ze prezili, zatial co nevedia - co to znamena ZIT.

Je to jednoduche a zaroven komplikovane ako jadrova fyzika.
Je to krasne ako ked sa pozriete na vychadzaju slnko a hrocostrasne ako stretnutie s diablom.
Je to vesele ako deti hrajuce sa na pieskovisku, ale aj plne trapenia a zialu.

Oplati sa zit, vzdy treba najst v sebe ten maly plamienok a ist dalej lebo treba ZIVOTU ukazat , ze tohto boja sa nevzdame len tak lahko.


Po kazdom dazdi pride raz slnko....

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár