Zdravotníctvo je druhý najväčší problém na Slovensku, hneď po povaľačoch. Od čias pádu komunizmu prechádza fázami tunelovania a " ozdravovania" tzv. " managermi ". Manageri sú ľudia, ktorí majú jakú-takú školu, a tvária sa tak, že keď im dá štát do rúk nemocnice, polikliniky a iné zariadenia zdravotníckeho typu, že sním urobia zázraky a že bude prosperovať.
No to je po nežnej revolúcii nonsens. Nereálne tvrdenie. Oni si zatiaľ nabalia kapsy, kúpia vilu v taliansku a tu prídu pozrieť akurát tak babku na jej 80-tku. So zdravotnými poisťovňami je to tak isto, akurát že sú súkromné.

Preto to vravím, lebo v poslednej dobe som navštívil viac doktorov ako za posledné roky dokopy. A to čo som zažil hraničí s vydieraním. V telke dávajú, že máme chodiť na pravidelné zdravotné prehliadky. No to je len A. To B nikto nepovie. Vyšetrenie vám spravia zadarmo, ale prípadné ďalšie zákroky vás budú stať mnoho peňazí.

Ja som tak bol u kožnej, nakoľko som mal trochu iné znamienka "krásy". Chcel som si ich dať vybrať a tak ma poslala na chirurgiu. Vybral som si toho najlepšieho v našom meste. Prišiel som sa len objednať a čakal som hodinu v čakárni. Počúval som seniorov ako sa žilo za komunizmu.

Keď som prišiel na rad, ukázal mu čo má ísť preč, tak ma objednal na 5:30. Za zákrok si pýtal 10 eur cash, a bolo jedno ci jedno znamienko,dve,alebo všetky tri. On chcel len jedno vybrať no ja som rezolútne odmietol.

Ráno som teda prišiel a čakal som ďalšiu polhodinu. Prišiel som dnu, dal dole tričko a čakal čo bude. Možno to poznáte z telky, keď idú niekomu robiť plastiku alebo podobne tak si vezmú tú špeciálnu centrofixu na označenie rezu. No ten môj umelec si zobral rozospaté guľôčkové pero a začal mi okolo znamienka kresliť kosoštvorec. Vyzeralo to ako Pi.. v zošite pubertiaka. Ostal som šokovaný, ale je to doktor,vie čo robí. Tak som sa začal pomaly v duchu modliť.

Ľahol som si na stôl a doktor zistil že má málo anestézie, a keďže bolo len 6 hodín ráno, lekáreň bola zatvorená. " Skúsime to stým čo máme" povedal si a začal. Jedno išlo vpohode von, aj keď to nebol príjemný pocit. No na to druhé mu neostalo veľa anestézy, takže bolo umrtvené len spolovice. Nebolo to nič príjemné keď mi rezal zaživa do tela, no zaťal som zuby a čakal kedy prestane. Ešte aj tie nožnice čo s nimi strihal kožu tak boli tupé, ešte asi od komunistov. Dorezal, zalepil a šiel som domov.

Je ešte veľa podobných prípadov čo som zažil alebo počul. A vždy si na ne spomeniem keď lekári pýtajú ďalšie peniaze.
Týmto blogom nechcem naštrbiť ich "úsilie" o lepší život v tomto štáte. Chcem len poukázať z vlastných skúseností ako to je ozaj v zdravotníctve. Že bežný človek nemá šancu dostať takú zdravotnú starostlivosť aby bol spokojný, aj keď platil celý život odvody a ťažko drel.

 Blog
Komentuj
 fotka
sajuri007  16. 5. 2011 17:59
Súhlasím, aj keď práve sa chystám na pohotovosť a je to celkom príjemné čakať na zážitok stade
Napíš svoj komentár