Niekedy je fajn
klesnúť bez záchranného kolesa
až na dno
Obaliť sa vankúšmi nerestí.
Sú tak jemné a mäkké,
chcú, aby si sa ich dotkol
vlastnil
prežíval
vnímal
skrz ne.
Pád vôbec nebolí
Je to ako droga,
tie pokrivené zrkadlá našich životov
...lebo zahmlená realita
má vždy krajší lesk
ako pravda.
Dnes som pesimista
Som baudelairov brat
a tvoj rozklad
človek
Je blízko.
Špina, zvratky, hnis.
Tešíš sa?
Niekedy je fajn cítiť všetko nadoraz
precitnúť vo svojej úbohosti
využiť špinu, aby mohol vzlietnuť fénix.
Zbičovať nožnicami vlastnú strechu
veď nahá lebka kostlivca
si ty
som ja
všetci bez ozdôb,
oskalpovaná pravda
až na kosť bytia.
Niekedy je fajn
zapchať balastom duše tvoje okná,
aby ľudia nevideli tú špinu,
v ktorej sa kúpeš.
Alebo... aby si ju nevidel ty?
Think about it.
Čerešničkou na torte
je upchanie komunikácie
k svojmu vnútru
obrovským penisom.
Chutí ti?
Rozstrihaj sa na kúsky a pošli poštou do neba. Veď predsa chceš, aby si bol všade. Vrátnik sa vysmeje tvojej skorodovanej pečeni a pošle ju prvou triedou, smer: hlbiny chaosu.
Nie som nihilista
a v podstate
si užitočný aj ty,
priemerný človek.
V najväčších balastoch duše sa vždy rodí čistota. A norma.
A zlo? Zlo je tiež fajn. Len vďaka nemu ľudstvo preciťuje chvíľky dobra. A naopak.
Ouroboros, we love you.
Svet difúzie by bol bez svojich protipólov prázdnejší, ako srdcia zlatokopiek.
Nj, idem napísať niečo dejovejšie. Ľudia sú viac zvedaví na chĺpky ohanbia, ako na toto.
Dovi.
.
.
.
.
.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
nicmanenapada
7. 6.júna 2012 00:23
Podľa toho koho chĺpky ohanbia
Napíš svoj komentár