Mohla by som byť ako to druhé dievča z Manetovho obrazu. V drevenom člne by som si čítala knihu, mihalnicu by som použila ako záložku, keby som počula kroky, smiech a šuchot trávy. Po tichu by som pozorovala nahú Parížanku a dvoch chlapov v čiernych oblekoch.
Vyšla by som trochu vyššie, aby som videla ešte väčší kúsok z jej snehobieleho nepopísaného tela . Prevrátila by košík s ovocím, vzala by z neho modrú šatku a rozprestrela ju pod seba. Tí dvaja Francúzi možno občas podceňujú ženy, no nech sú akokoľvek sebavedomí, ich nahota z nich spraví chlapcov, ktorí zabudnú čo chceli povedať. Alebo by som mohla byť tou Parížankou, rukami by som iba tak prechádzala po mokrej tráve, šatkou by som sa snažila zahaliť čo najviac. A ak by som dostala hlad, opatrne by som sa načiahla na košík s jedlom.


....mohla by som byť aj Venuša z Botticelliho Primaveri, tancom by som v lese oslavovala jar....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár