tu*



Moje sťahovanie vrámci mesta má aj iné dimenzie, za čo môžem poďakovať názvotvorcom ulíc - z vesmíru som sa dostala bližšie k zemi - zatiaľ s padákom, ale čo bude ďalej? Je v Bratislave nejaké dno, či predpeklie?

-

Električky sú len obmedzené vlaky. A tak stojac na jej úplnom konci, šaliem vpodstate v celej (jej aj svojej) podstate, na trase X - výluka - depo, a keby že môžem, zjem aj vlek, aby som sa dostala na kraj sveta a neblúdila v jednej slučke. A hoci slučky neškrtia, ale lámu väz, vedz, že koniec-koncov, je to stále len tvoj koniec. Tak si už vystúp, pretúp, len sa nedaj na ústup.

A tak sa občas zvezieme - na cudzom šťastí, na cudzom nešťastí, hlavne na cudzom. Pretože so sebou trávime až priveľa času, pretože seba už nevieme stráviť. A naša prítomnosť všetkých postupne otrávi.

-

A taký je balans dní - stále sme deti na hojdačke, sedíme oproti sebe, odrážame sa

a sme sami a stále pri zemi.


Prečo tu* ešte som?

-------------------------------------------------

*tu - na svete, v živote, so sebou, BEZ VÁS

Zdieľaj článok na facebooku
143 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Greyness

    26 ročná žena

    neskutočne ťa ľúbim čítať!
  2. 2
    Johnysheek

    9 ročný chlapec
    ZA (hranicami vsednych dni)

    @1
  3. 3
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    hudobny expert birdzu

    Nie, elek3čky sú rovinné húsenkové dráhy! Odkedy ich tak beriem, jazda v nich je oveľa zábavnejšia.
    A ty poznáš Nikdykde? Tak to ťa asi začnem mať ešte radšej!
  4. 4
    Piotra

    23 ročné dievča
    Nikdykde

    @greyness oneskorene, ale veľmi ďakujem (love)