vravel si, že ma miluješ vrúcne.
Krásne bozky, lži či pohľady,
len si moje city zase vložil do klady.
S tebou sa už vôbec nedá žiť,
myslela som, že to bol úprimný cit.
Neustále som na teba myslela,
možno aj život krášlila.
No teraz je vo mne len temnota,
kam sa len pozrieš samá prázdnota.
Prázdnota z prameňa tvojej krvi,
prečo je tvoj život tak neúplný?
Taká hnusná je realita čistá,
taká je tvoja cesta hmlistá.
Taký je zlom môjho smútku,
taký je dôsledok tvojho skutku.
Tak si tu teraz zostal sám,
pozri sa, ja neutekám.
A tak sa to skončilo,
všetko navôkol sa zmenilo.
Preto raz zavčas rána,
nad tebou sa skláňala vrana.
S ňou aj supy prileteli,
o posledné mäso tvojho tela ťa obrali.
Na vnútornostiach si pochutili,
tak spomínam ako sme sa smiali.
Pominul si ty,
pominul deň.
Pominula zem,
pominul sen.
Pominuli skutky prosté,
pominuli pocity sprosté.
Konečne supy ukončili tú hru,
Konečne náladu mám prekrásnu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mayflower
2. 10.októbra 2007 18:23
Jejo Pekne druha sloha ma najvuiac zaujala...super
Napíš svoj komentár