Toľko chodníkov vychodia slané moria po tvári. Toľko kože zbrázdia a vytvoria cesty, z ktorých vraj všetky vedú do Ríma. Mala som v sebe malý Vatikán rán a on tiež. V modrom svetle, dyme, v červenom, žltom. Na dúhovo obnažený , na pospas vydaný. Na pospas všetkým tým poloprázdnym vratkým, chabým ľuďom. Och krič. Krič, veď my ťa počujeme. Krič, veď my ti rozumieme?
Niektorí predstierajú, niektorí len vysávajú všetko, čo si dal, kým si prázdnym neostal. Nie, niečo na tom celom neverím. Niečo nie. Už pri Yannovi som sa naučila ja i Agnes, že v najlepšom treba prestať a zachovať mágiu. No po tebe akoby vo mne praskla bublina. Ako keby si miloval moje uši svojimi slovami, ľahučkými nádychmi a nikdy to nezavŕšil. Ostali načaté a neuspokojené. Alebo nenabažené? Vyzeral akoby potreboval víno, cigaretu, objatie alebo zákrok z večného svitu. Svetlo padalo a v uhle v ktorom sadlo na tieň poodhalenej kože na hrudníku. Zozadu presvetlená košeľa s kontúrami tela presnejšími, než by si moje oči priali, od ktorých som sa tak trocha nevedela odtrhnúť.

This is got to die.
This is got to stop.

A tak si to teda stopol.

This is got to lie down
with someone else on top.




Sme na tom podobne. Tiež by som potrebovala zhodiť zo svojich každým dňom nanovo opevnených hradieb kráľa, ktorý miesto delostreľby používa úsmev. Nie, nedobyje moju pevnosť, nedám mu zo seba nič viac. Zrejme si to urobil včera preto. Vedel si kedy prestať, aby si si sa zachránil. Verím že ťa Praha bolí.
Kričíš. Kričia i tvoje ruky s paličkami bicej súpravy. Kričali struny. Kričí ticho. Kričia i tie zavreté oči. Neschopné sa otvoriť, nepozrieť sa do tvárí plných očakávaní, neschopné riskovať zverejnenie fragilností, priespastí, ktoré nepremostíš.

And what it all could be...


Cesty vybrázdené, vychodené, vyšľapané od Václaváku  po Orloj na Karlov most a zasa späť celú noc. Nad stovežatou začína svitať. Kachličky na staromestskom vychladnuté a hladké, pripravené na ležanie, pozorovanie oblohy a snívanie o pohári kávy. Chlad a hluk mesta. Niekde si tam unavený svetom zaspal. Tak som ostala bdieť a strážila hviezdy nad nami. A predsa som mala zbytočnú stráž. 
Vzal si ich totiž všetky so sebou. 

 Blog
Komentuj
 fotka
artlover  5. 8. 2016 02:16
velmi dobre :S
 fotka
jazzanova  5. 8. 2016 14:10
@1 :3
 fotka
dwightmccarthy  5. 8. 2016 17:43
Nechápem,čo sú z tej sandálovoponožkovej dediny všetci slopáci tak vykakaní...už v Bratiske sú lepšie platy a život..ale peace: D
 fotka
dwightmccarthy  5. 8. 2016 17:44
Čo tak Rím,Paríž alebo..Barfelóna? Teda foneticky Barcelona.
 fotka
popolcek  5. 8. 2016 18:01
@dwightmccarthy išlo o koncert Damiena Rice, ktorý bol v Prahe
@artlover @jazzanova ďakujem
 fotka
dwightmccarthy  5. 8. 2016 18:14
@popolcek jáááj...odpusť..som opitý a opito povrchne som nečítal ani frázu len titulus..sorry
 fotka
zusss  5. 8. 2016 22:29
 fotka
bansky  6. 8. 2016 12:48
Ešte stále som nenašiel správne citoslovce
10 
 fotka
peculiar  8. 8. 2016 22:57
nespominam si, ci som v nejakom tunajsom blogu, kde je zmienena praha, narazila na ine miesta nez vaclavak, stare mesto alebo mala strana pripada mi to trochu ako klise, ale chapem, ze ak si tu na kratkom vylete, tak toho asi viac nestihnes.

stale cakam na nejaky stavnaty urban exploration prispevok, ktory by ma prekvapil a ano, som prilis leniva, aby som na to vynalozila vlastne usilie
11 
 fotka
peculiar  8. 8. 2016 22:58
@dwightmccarthy v Bratiske je lepsi zivot? neviem co pijes, ale zjavne to sposobuje vaznu stratu usudku...
12 
 fotka
dwightmccarthy  11. 8. 2016 18:29
@peculiar Sú tam vyššie platy,nie sú tam čechuji v sandáloch s ponožkami a celkovo je tam drahší život,čo dokazuje,že asi úroveň je trochu vyššia.
Napíš svoj komentár