Moje blogy

  • (anti)depresívum snov
    Vstala skoro, vonku ešte bola tma. Lenivo sa ponaťahovala v posteli a v myšlienkach sa vrátila k nespracovaným štúdiám, ktoré jej položila na stôl už pred týždňom a na ktoré nemala už veľa času. Ale veď, najlepšie si treba nechať na záver. O lýtka sa j...
  • Snílkovský blábol do (s)vetra
    Časy snílkom  dosť neprajú.  Prišla doba, kedy sa toho, že niekto má v sebe veľa fantázie, veľa viery, veľa nádeje, prišla skurvená doba, kedy sa toho treba báť. Vyvarovať sa toho. všade hľadať len rozumy a fakty a  racionálne veci, poučky, definície, ...
  • čoskoro
    " Vidíme sa čoskoro"a už sa nikdy nevideli. 
  • Pre M.
    Dnes som našla Tvoju starú fotku. Pozrela som si ju len tak letmo, prezrela si tvoje oči, uši, už dávno načaté kúty, úsmev, tučniačí postoj lýtok ohnutých dozadu, úsmev. Pocítila som, ako keby mi niečo chýbalo. Niečo, čo už neexistuje. Niečo, čo mož...
  • poltergeist
    prechádzam cez stenypočuť moje krokypoháre búchajúšepot, hlas, nárek, stonhýbem závesamimôj dotyk je studenýzvieratá ma vidia, ľudské oko ma dávno nevidelonemám tieň, ani odrazdýcham krúžka na oknopohýnam nábytkomrozsvecujem a zhasínam svetlásom polter...
  • Chlapec, ktorý sa bál vody
    Videla som oblak v tvare srdca. Nebol rovnocenný, jedna polka bola plná, druhá  akoby oslabená, postupne sa z nej mráčiky trhali po chumáčoch, až tá polka pomaly zanikala a nechala sa na nebi rozfúkať. To mi prišlo celkom úsmevné. Odoberať zo srdca po ...
  • Paralelne
    Pozerali ste cez sklo do diaľky a potom zaostrili na sklo a obraz za ním sa rozmazal ? Dvojitá realita- tá za sklom i mimo neho- asi také bolo skĺznuť na zem miesto do tvojich rúk.Básne musíme vnímať cez zmysly. Precítiť senzáciu zmyslov ako nadbytostn...
  • Disparátnosť
    Nemohla by som sa ho vzdať. Nedokážem to.  Na jednej strane sedí za gramofónom  Yann. Sedí, noha cez nohu, v u-chu sa mu hompáľa náušnica, a v sebe skrýva vnútro klavíra a gitary,  bradu drží v dlaniach a viečkami zakrýva oči, ktorý pohľad smeruje do z...
  • Ľudia hovoria
    Ľudia hovoria, že keď sa pozeráme na niekoho koho milujeme, naše zreničky sa rozšíria. Rozšíria sa na šíre pole čírej lásky, nekontrolovateľného koncentrovaného prudkého pocitu sprevádzaného  prudkým tepom,  a jemnou bolesťou v hrudníku, niečo ako infa...
  • All fucked up in Prague
    Toľko chodníkov vychodia slané moria po tvári. Toľko kože zbrázdia a vytvoria cesty, z ktorých vraj všetky vedú do Ríma. Mala som v sebe malý Vatikán rán a on tiež. V modrom svetle, dyme, v červenom, žltom. Na dúhovo obnažený , na pospas vydaný. Na p...
  • júlové.
    * Rozbila som  čajník. Miešala som čaj príliš prudko a zboku som doň lyžicou urobila dieru. Celý vriaci sa mi vylial na pravé zápästie a od tej bolesti na mňa šli až mdloby aj keď som utekala do kúpeľne  pod studenú vodu.  No viac ako ruky mi bolo ľúto...
  • transcendentno
    dnes bolo tak hocúro-kocúro-horúco, že som dostala mierny úpal, ktorý mi dal nápovedu, že písať v tomto stave je skvelý nápad.  idem si ešte dať ponožky, lebo som práve zistila že mi veľmi chýbajú. krásne čierne ponožky so sobmi  a snehovými vločkami. ...
  • blá(bolí)m
    nespoznáš ma v spiacom voznividíš len to, čo kreslil si si pred očamivšade sú len samí bláznia čo kreslila som si ja,rúca sa mišedú stenu premaľuješbiela tabula rasabude v tvojom bytezasapremaľuj ma tiežfarby zmeňštetce umynech môžeme začať novísme ako...
  • zápapipiskypy
    takmer som aj zabudla, aké je to byť dieťaťom.  Nie Ľudovítom IV Dieťaťom, ktorým vymreli Karolovci vo  východofranskej ríši . ( áno, hrabe mi z skúškového)  proste dieťaťom, ktoré ma v očiach  dúhu, v  duši slnko a s odrazom jedného a druhého,v bode, ...
  • bez
  • rýchlopocit staničný
    Akoby snežilo,  cez slnečné lúče poletovali kúsky bielych chumáčikov, ktoré boli istotne letným snehom.  Slnko ich zmäkčovalo, vyzerali ako drobné obláčiky poletujúce vo vzduchu. Svieti slnko na  prádzne nástupište  a ja sedím na stanici sama na lavičk...
  • teória meteroitov
    potrebujem mať k tebe blízkoa zároveň musíme byť ďaleko.z pohľadov a mlčania srdce zvýsklouvarilo ma v koži na mäkko.no tma v ústach ostať musížiadne slová, ani vetymusím v sebe všetko dusiťlebo prepukne ako nikdy predtým.cítim dvojo očívpíjajú sa do m...
  • dušobitie
  • Tappiserie de Bayeux
    Na naliehanie posla, sa Jacques Dupont postavil z kresla a začal hľadať kabátec. Biskup nepatril medzi ľudí, ktorí by odpúšťali nedochvíľnosť a bolo pre nich typické očakávať, že ich príkazy budú uposlúchnuté ihneď. Odonovi de Conteville môže poved...
  • de visū
    Taký deň, ako tento, som zabudla niekde možno šesť rokov dozadu, kde ostal v jednom z prvých teplých dní. Taký ten spomienkový, možno je to skôr dejavú  ako spomienka, niečo prežité svojím spôsobom podobne, respektíve,  mala som v tele podobný pocit ak...