Naozajstno

v byte je šero.
ticho.
jediný kúsok svetla, je ten, ktorý ostal z dňa a nepatrne sa vytráca.
mraky, domy, len tie lesy mi chýbajú. mračno do mě vlez
vzduch nie je čerstvý, nie je pokazený, je len včerajší.
šero, naozajstné prázdno, naozajstné samo. 
naozajstno. 
a nie je nikto, kto by bol tomu svedkom. 
deň sa vytráca, tak isto ako ráno prišiel. prešlo pár hodín, hýbal sa svet naokolo, zatiaľ čo sme stáli. tiene sa naťahujú, večer padá unavene na kolená.
neexistujúci deň
neexistujúci čas
bdenie z noci do noci, únava až do kostí
upokojená apatia zadosťučinenia, ležiace telo bez stresu, bez života, bez horúčky.  prsty pomaly klopkajú do rytmu zrnenia v pozadí. v hlave pár obrázkov vyvolávajúcich záchvev pier,  šklbnutie uvoľneným svalom,  zima na holé nohy.
sépiový film spomienok,  vyvolávanie si pocitov ako starej fotografie,ale napokon, je to už i tak všetko preč. spomínať je ako  snažiť sa kráčať dozadu po ceste, ktorú sme mali pred sebou, a mali by sme ju poznať, no nepamätáme si každý jeden hrboľ, a skôr či neskôr i tak zakopneme. 



jde se pod listí
zpátky do země
zpátky s jabky, chceme nechceme

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu