prechádzam cez steny
počuť moje kroky
poháre búchajú
šepot, hlas, nárek, ston
hýbem závesami
môj dotyk je studený
zvieratá ma vidia, ľudské oko ma dávno nevidelo
nemám tieň, ani odraz
dýcham krúžka na okno
pohýnam nábytkom
rozsvecujem a zhasínam svetlá
som poltergeist, strašidlo, duch,
nehmotná spomienka človeka,
neživá existencia
ektoplazma, fluidum nadprirodzena
fragment duše, úlomok svetla a prienik tmy
v pulzujúcom závane

keď cítiť, že niečo je prítomné
no vnútri mŕtve.




 Záchod
Komentuj
 fotka
11  27. 2. 2017 16:34
Nedepkuj, hen, slnko vyšlo konečne! Funebrák
Napíš svoj komentár