Bol to už obyčajný letný deň. Nebol prvý ani posledný, už bol taký, že si ľudia zvykli na horúčavu a brali ju ako nepríjemnú samozrejmosť na necelé dva, možno až tri mesiace. Arómový vzduch, ktorému bolo jedno či lahodí našim čuchovým bunkám, všadeprítomné slnko, obsadené tiene, a deti. Deti boli všade.
" Chcel by som byť v ich veku. Všetko im je jedno. To ako vyzerajú, v akom sú stave, ako prídu domov, v akom stave prídu domov, proste im je to jedno. "
Veru, bolo im to strašne jedno. Behali holé, zamastené, zašpinené od piesku, jedno malé a tučné, druhé vysoké a chudé, skaderuka skadenoha, vlasy na všetky strany a vôbec .. vôbec ich to netrápilo.
Boli slobodné. Otvorené všetkému, nezahanbené, za nič sa netrápiace.
Nie sme aj my?
Sme a podistým nie sme.

Zmrzlina mi behá dolu rukou, cez priehlbinku v ohybe ruky a zatáča na zápästí do ľava smerom k malíčku.
Zasa som sa zakvapkala roztápajúcou sa zmrzlinou, zasa budem lepkavá a na okolo nebol ani jeden hydrant. Zmrzlina je veľmi dôležitá.
Veľmi.
Bolo to v meste a bolo ták strašne teplo. Sedela som, sedeli sme.
Niekde na lavičke, tuším pred starým trhoviskom.Fontána striekala naokolo, a vlastne už nebolo tak teplo. tam tri vety vyššie som to povedala pre zvýšenie dramatickosti. Nie nebolo teplo,bolo tak akurát. Tak akurát na sedenie na lavičke a na blbom chichotaní sa.
Už neviem o čom sme filozofovali, netuším, ale viem že som sa veľmi smiala. Takmer som napísala strašne, ale ja sa nesmejem strašne, tak so radšej napísala veľmi.

Svet naokolo je farebný. Je tak farebný, tak živý.
Možno to vnímame tak pretože je leto. Ako môže byť leto tak farebné? Farebnejšie ako jeseň. Na jeseň je totiž všetko len zelené, žlté, oranžové, červené hnedé. Ale cez leto je to všetko všetkovaké!
Výjdi na obed z izby von na ulicu a zastav sa. Ticho? Takmer by to bolo ticho, keby nebolo tak sýte. Vo vzduchu je ako keby nejaká forma radosti. Nejaká nová forma života. Niečo tam je.
Viete o čom to je?
Je to o nepremýšľaní.
načo rozmýšľať? nie je to dôležité.
zachráni to život? nie. skôr by som povedala že ho zhorší. ak sme smutní, nepremýšľajme bude nám horšie. ak sme šťastní premýšľať nemusíme, máme čo robiť s tým šťastím, už ono nás dobre zamestnáva.

Malé neistoty. Kroky. Krkolomné náznaky. Hanbíme sa preukazovať sa naplno. Veľmi sa odhaliť. Čo ak? Bola by to pravda? Mohlo to by tak byť? Nie, neveríme, prečo by niekto chcel?


Preto. Lebo nie je na to dôvod. Nemám pre to jediný rozumný dôvod. Proste sa to stalo.


"What worse could happen?"
-It will hurt.
"It does already."

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
andegor  26. 7. 2014 16:59
Napíš svoj komentár