Transcendentno

dnes bolo tak hocúro-kocúro-horúco, že som dostala mierny úpal, ktorý mi dal nápovedu, že písať v tomto stave je skvelý nápad.  idem si ešte dať ponožky, lebo som práve zistila že mi veľmi chýbajú.

 krásne čierne ponožky so sobmi  a snehovými vločkami. presne vyjadrenie toho, po čom moje rozhorúčené telo túži. lebo soby sú super a trochu snehu by som teraz silno uvítala a vyváľala sa v ňom ako polárny medveď. 

sedačka je moje nové lôžko utrpenia, odkedy bývam sama. áno. mama sa odsťahovala so sestrou do hitlerlandie a mňa nechala samú doma.  je to fajn. až na to samo.  mám pocit, ako keby sa moja osobnostná energia rozlievala v vo veľkých priestoroch  ako echo  do prázdneho prázdna. ( strop mám až 7 metrov nad hlavou.  nedočiahne tam žiadna metla ktorá by zabíjala tú prednášku hmyzológie, ktorú pán pavúk dáva svojim žiakom, ktorých pekne drží v sieti, he. he.) väčšinu času mám pustenú hudbu, na ktorú sa  už nikto nemôže odvolávať že " prepni tú sračku, stíš tú sračku, vypni tú sračku".  pod pojmom sračka sa rozumelo všetko čo moja sestra nepočúvala, respektíve, všetko čo jej narúšalo bieber a  demi lovato tóny, ergo máme na mysli  vecičky ako the cure, radiohead, deftones a podobné lásky, ktoré boli zaradené do čeľade " sračkovitých". takže to si vypaľujem vrátane  soundtracku z me before you, lebo úprimne, okrem sama claflina a hudby   bol ten film na p.  cukrová vatová  zápletka,  nudná matka drakov bez bielych vlasov.  ale tá hudba.
už som to pred hodinou písala T. ale napíšem to ešte raz.   Klavír, ktorého nežné tóny dopadajú ako lupene kvetu do môjho dušomora a jemne  narúšajú jeho pokojnú hladinu.  No, ona nie je dvakrát pokojná. Možno unavená, ale  stále to v nej nejako bije. A ten tónlist  je úplne jemným pohladením. ako keď na hrubo natrieme suchú pokožku niečim veľmi výživným a ona spružnie a upokojí sa. možno moja úpalová horúčka nie je zo slnka. možno je to úpal  vychádzajúci zvnútra. možno mi trochu duša horí, jej pocity sú v jednom ohni. No on nespáli jej zem. Je to skôr intenzívne teplo, ktoré  som prijala z inej duše a znásobilo moje.  Rozhorúčil si mi bytosť v mojom  tele a dopláca na to jej fyzická schránka. Aj keď v tom šachu si stále lepší a môžeš mi zobrať všetky kráľovné, tá moja vnútorná dáva tvojim pochybám čoraz väčší šach.  



možno ani  nemám čo písať.  v piatok som videla  u nás v amfiteátri svetlušky. možno to boli len  filmom osvietené častice prachu, ale pre mňa to boli svetlušky, ktoré som spolu s jeho  dymom z cigarety po filme chcela vidieť aby sa znásobila mágia.  svetlušky.  to je krásne slovo.
bože ešte aj samú seba nudím.

je štvrť na polnoc a ja ešte stále dopíjam rannú kávu,  teším sa na teba a odmietam ísť spať. lebo toto čakanie na teba je ako čakanie na búrku v horúcom lete. vyzerám na okne každý deň a len sa stále zmráka, no ešte nehrmí a nesáču blesky. potrebujem dážď. taký čo ma znivočí. ochladí, osvieži. taký ako v deň ríbezľákopičstva v sade janka kráľa. to bol najnádhernejší lejak v ktorom som kedy zmokla.  nechcem prezrádzať viac, túto spomienku si vezmem so sebou a nepodelím sa o ňu rovnako ako klobúkový deň. 

si búrka. si moja búrka. tak už blysni, hrm a prš.

búr.




šach mat.

 Pseudoblog

7 0 0 0 1

Komentuj

3 komenty k blogu