Od ôsmeho Novembra 2010 ubehlo už veľa času. V tento deň som pridala posledný príspevok, vtedy ešte na aktuálny blog. Raz sa čas sa ku nemu vrátim a prečítam si moje príspevky. V tom momente sa vraciam nie do až tak dávnej minulosti, spomínam, hanbím sa za seba, smejem a v neposlednom rade plačem. Od tých čias sa veľa zmenilo... Krátka večierka, upomienky zo školy, koncerty, akcie s kamarátmi, problémy s tým, že nie je na cigarety, strach prísť domov pripitá, vonku zima ,celá partia mrzne, ale zabáva je v plnom prúde... Dnes už večierku nemá nikto, upomienky zo školy nehrozia maximálne tak vyhadzov, na koncerty nie je čas, peniaze na cigy naškrábeme vždy, chodíme domov pod obraz boží a všetkým je to jedno, partia stále mrzne vonku, ale bezomňa...

NO A PRESNE TOMUTO SOM SA CHCELA VYHNÚŤ. Zasa len depky a spomína nie na niečo čo bolo, iné nebude a to, že mám spomienky je jediná vec, za ktorú som vďačná. No za všetko si môžem sama. Nový blog= nové myslenie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár