Sama som zvedavá, čo bude z tohto príspevku. Len tak nechávam prstom voľnosť, nech sa tvária, že klávesnica je obrovské piano (konkrétne biele) a nech hrajú tú dobre známu melódiu ťuk ťuk ťuk, pretože ten zvuk ma akosi zvláštne upokojuje... Pre upresnenie, musí to byť klávesnica na notebooku, nie tá klasická, čo sa pripája ku stolnému počítaču. Tá neťuká pekne.

Keď už spomínam tú klávesnicu, všimla som si, že na veľa notebookoch im majiteľom poriadne nefungujú niektoré písmenká. Treba ich jednoducho stlačiť silnejšie, ako všetky ostatné klávesy, aby vôbec reagovali. Z mojej štatistiky vyplýva, že sa najčastejšie jedná o klávesu "P" a "K", ktoré najčastejšie vyhlasujú majiteľom tichú vojnu. Nikdy mi nebolo jasné prečo práve tieto dve písmená. No po dlhšom premýšľaní (skôr zúrení nad tým, že mi nefunguje "P") som na to prišla.

Určite v tom má prsty nejaká vyššia moc, ktorá nás jednoducho len učí dobrým mravom. Táto vyššia moc, nás chce odnaučiť nadávať.
Práve absencia dvoch pomerne často používaných písmen vám zaručene zakolíše s vašim krvným tlakom. Predstavme si nasledujúcu situáciu: Veľmi oduševnene sa s niekým hádate a pošlete ho to iče, poviete mu, že je oot, ičus, urva, poprípade retén. Dotyčný si z vás začne robiť (p)iču a tým je vaša autorita v (p)rdeli.

Mňa konkrétne to neskutočne vytáča, pretože tie malé čierne kocky majú na svedomí to, že moje údery musia trpieť aj ostatné písmenká. Trieskam pre istotu do všetkých...

Čo z toho vyplýva? Ľuďom nadávajte osobne alebo prostredníctvom stolného počítača, nie prostredníctvom notebooku, lebo sa strápnite!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár