Týždeň v roku, kedy na cintoríne nezaparkujete ani bicykel, pretože je tak preplnený matkami, dcérami a vnučkami, ktoré majú plnú náruč metiel, lopatiek, kartáčov, vedier, saponátov a handričiek. Týždeň v roku, kedy sa všetci Slováci idú v kvetinárstvach a pohrebníctvach dotrhať , len aby veľkosťou venca, kytice, alebo kahanca ukázali ako strašne milovali osobu, ktorej hrob idú tým gýčom ozdobiť. Obyčajný smrteľník, študent, chodec nemá šancu prísť niekam načas, pretože autá tvoria dlhý súvislý pás a prechod – neprechod, ide sa na cintorín! Dúfam, že ma uvidí čo najviac známych a dúfam, že si ľudia všimnú moju eŠPéZetku, aby videli z akej diaľky sa tiahnem za zosnulými trápne. Práve som objavila obľúbený šport Slovákov: AUTOTURISTIKA NA CINTORÍNY.
V konečnom dôsledku, našim milým zosnulým je jedno, kedy im čo na ich „príbytok“ prinesieme. Veniec z umelej čečiny im život nevráti, sviečka ich nezohreje... Nehovorím, že ja sa ku hrobom chodím modliť každú nedeľu, ale aspoň sa netvárim ako idiot, nechválim sa a v rukách nesiem iba skromný kahanček za pár centov.
Takže ako by to vyzeralo na Slovensku bez tohto sviatku? Ušetrili by sme litre pohonných hmôt, peňazí za umelohmotné ozdoby, nervy z toho, že či je „ozdoba“ dostatočne výrazná a obrovská, cintoríny by vyzerali ako v hororových filmoch, lebo by sme nemali príčinu drhnúť ich ani raz za rok... A čistiť ich pre dobrý pocit? Ani náhodou. S kartáčom v ruke ma musia vidieť minimálne traja susedia.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
burble
4. 11.novembra 2012 12:57
preto som rada, že som sa tomu tohto roku vyhla.
2
v podstate súhlasím, ja však na cmiter chodím rada páliť sviečky, aj kupovanie kahancov ma baví..
ale to gro si vystihla
ale to gro si vystihla
Napíš svoj komentár